Analýza kľúčových faktov a domnienok o 11. septembri - mýty alebo realita? (1.časť)

29. listopadu 2009 v 11:02 |  9/11
Slovenský preklad prednášky profesora Davida Raya Griffina. Analyzoval v nej kľúčové fakty a domnienky o udalostiach z 9/11. Analýza obsahuje 9 bodov, a odhaľuje že sa nejedná o realitu, ale o mýtus ktorého sa držia a propagujú ho ľudia, ktorí sa nepozreli na existujúce dôkazy a skutočnosti. Text miestami obsahuje aj niektoré doplnené informácie/upresnenia, napr. o historických udalostiach a pod. [zdroj, video]
David Ray Griffin v Grand Lake Theater

Mýtus č.1: Politickí a vojenskí predstavitelia USA by jednoducho také niečo neurobili


Pre veľa ľudí je absolútne neprípustná akákoľvek predstava o tom, že politickí/armádni lídri USA boli schopní naplánovať a urobiť udalosti aké sa stali 11. septembra, že také niečo by jednoducho neurobili. Tento predpoklad však podkopávajú závažné fakty, dôkazy a história. USA, rovnako ako veľa iných krajín často použili podvod, aby začali vojnu. História nám dáva hneď niekoľko príkladov:
Vláda USA taktiež niekedy organizovala teroristické útoky "pod cudzou vlajkou", kde zomierali nevinní civilisti. Autorstvo týchto útokov potom pripísala svojim nepriateľom alebo nejakej skupine, často za pomoci falošných dôkazov. Ako píše o tom Daniel Ganser vo svojej knihe "Tajné armády NATO" (NATO's Secret Armies), NATO spolu s CIA a Pentagonom naplánovali a uskutočnili veľa takých útokov v krajinách západnej Európy počas "studenej vojny". Stovky ľudí zomreli pri výbuchoch bômb alebo guľkou maskovaných mužov. Z týchto útokov boli obvinení komunisti alebo iné ľavicové skupiny, a týmto spôsobom boli zdiskreditovaní v očiach voličov[5].
Krátke zhrnutie operácie Northwoods
Ak si niekto myslí, že armádni predstavitelia USA by také niečo neurobili, stačí sa len pozrieť na plány operácie Northwoods, ktorú navrhol veliteľ generálneho štábu USA Lyman Lemnitzer v roku 1962 krátko potom, ako Fidel Castro zvrhol pro-amerického diktátora Batsitu.
Tento plán obsahoval rôzne zámienky, ktoré by zabezpečili USA zámienku pre napadnutie Kuby. Napríklad:
  • zinscenovanie sabotáží a nepokojov na základni v Guantáname
  • bombardovanie a potopenie americkej lode, ako pripomienka incidentu USS Maine, alebo zničenie lietadla, vina by sa pripísala Kubánskej strane
Novinár James Bamford zhrnul operáciu Northwoods vo svojej knihe Body of Secrets takto:
Operácia Northwoods, ktorú písomne odobril veliteľ a všetci členovia generálneho štábu, chcela aby boli v amerických uliciach strieľaní nevinní ľudia, chcela potopenie člnov s kubánskymi utečencami na otvorenom mori, chcela zinscenovať vlnu násilného terorizmu vo Washingtone, Miami a na iných miestach. Ľudia by boli obvinení z bombových atentátov, ktoré nespáchali. Boli by unášané lietadlá. Pomocou vymyslených dôkazov by bol z týchto činov obvinený Castro. To by dalo Lemnitzerovi a jeho spolku zámienku rovnako ako medzinárodné zázemie, ktoré boli obe potrebné na rozpútanie vojny s Kubou.
Keď niektorí ľudia vidia, že lídri USA by boli morálne schopní zosnovať 9/11, snažia sa prehliadať dôkazy prostredníctvom mýtu č.2.

Mýtus č.2: Politickí a vojenskí predstavitelia USA nemali žiadny motív zorganizovať útoky z 9/11


Tento mýtus bol podporený správou 9/11 Komisie ktorá vyhlásila, že Al-Kajda mala dostatočný motív na uskutočnenie útokov. Táto správa však nespomína žiadne motívy, ktoré by mohli mať predstavitelia USA. Motív Al-Kajdy, ktorá nenávidí Američanov a ich slobodu, je o mnoho prevyšovaný motívom a túžbou mnohých členov vlády Busha-Cheneyho o vytvorení globálnej "pax Americana", prvého impéria v histórii, ktoré by malo všetko na čo k takému impériu patrí.
Tento sen bol v 90tych rokoch vyslovený mnohými neo-konzervatívcami. Po rozpade sovietskeho zväzu nastala možnosť tento sen uskutočniť. Oficiálne bolo toto želanie prvý krát vyslovené v dokumente o pláne obrany USA z roku 1992. Autorom základnej koncepcie tohto dokumentu bol Paul Wolfowitz. V tomto období bol zástupcom ministra obrany Dicka Cheneyho. Tento dokument sa volal "Projekt trvalej americkej politickej nadvlády"[6]. Bol to Cheneyho "plán ako ovládnuť svet"[7]. Na dosiahnutie tohoto cieľa boli potrebné 4 veci:
  1. Jedna z nich je prevzatie kontroly nad svetovou ropou, obzvlášť v strednej Ázii a na strednom východe. Keď Bushova vláda prišla k moci, už mala plán zaútočiť na Afganistan a Irak.
  2. Druhou požiadavkou bola technologická transformácia armády, pri ktorej by sa centrom stal boj z vesmíru.
  3. Tretia požiadavka bola drasticky zvýšiť výdavky na armádu, aby bolo čím zaplatiť tieto vojny a "vesmírne zbrojenie".
  4. Štvrtou vecou bolo prerobenie doktríny preventívneho útoku tak, aby USA mohli napadnúť aj krajiny, ktoré pre nich nepredstavujú bezprostrednú hrozbu.
Tieto štyri elementy by vyžadovali piaty - udalosť ktorá by pripravila Američanov prijať tieto imperialistické postupy. Ako Zbigniew Brzezinski vysvetlil vo svojej knihe Veľká Šachovnica: (The Grand Chess Board): Americký ľud so svojimi demokratickými inštinktmi nie je ochotný súhlasiť s ľudskými obeťami a finančnými výdavkami, ktoré sú potrebné pre "imperialistickú mobilizáciu". Táto neochota obmedzuje americké kapacity a schopnosti pre vojenské zastrašovanie. Táto prekážka môže byť prekonaná, ak by tu boli "naozaj masívne a široko si uvedomované, priame hrozby z vonku". Presne rovnako, ako bol Americký ľud ochotný ísť do 2. svetovej vojny - po nesmiernom šoku z Japonského útoku na Pearl Harbor.
Rovnaká myšlienka bola spomenutá v dokumente z roku 2000 s názvom "Prestavba Americkej Obrany" (Rebuilding America's Defenses), ktorý bol napísaný skupinou neo-konzervatívcov s názvom Projekt pre Nové Americké Storočie. Mnoho z týchto ľudí, medzi nimi Cheney, Rumsfeld a Wolfowitz sa stali ústrednými členmi Bushovej administratívy. Tento dokument o cieli transformácie armády hovorí: "proces transformácie bude pravdepodobne dlhodobý, pokiaľ by neprišlo k nejakej katastrofickej a urýchľujúcej udalosti - ako nový Pearl Harbour"[8].
Keď sa 9/11 stali útoky, bolo považované za nový Pearl Harbor. Členovia vlády o nich hovorili ako o novej príležitosti. Minister obrany Donald Rumsfeld vyhlásil, že 9/11 vytvára "ten druh príležitosti, ktorý nám na pretvorenie sveta ponúkla 2. svetová vojna"[9]. G.W. Bush povedal: "Ponúkla sa nám jedinečná príležitosť, a my ju nesmieme zmeškať"[10].
Útoky predstavovali mimoriadnu príležitosť napadnúť Afganistan a Irak, a zároveň drasticky zvýšiť výdavky na armádu. Týmto spôsobom napredovať v jej transformácii a premeniť myšlienky vedenia preventívnej vojny na oficiálnu doktrínu. Zmena tejto doktríny bola ohlásená v publikácii národnej bezpečnostnej stratégie vydanej v roku 2002. Tá požadovala, aby Amerika zakročila proti vyvíjajúcim sa hrozbám ešte predtým, ako sa naplno vyvinuli.
Nielenže Bushova vláda útokmi 9/11 nesmierne získala, ale tieto benefity ktoré 9/11 priniesol si želala už dlho predtým. Názor, že vláda nemala žiadny motív aby zorganizovala 9/11 je mýtus. Existuje však aj ďalší mýtus, vďaka ktorému sa mnoho ľudí odmieta pozrieť na dôkazy. A tým je mýtus č.3.

Mýtus č.3: Takú veľkú operáciu zahrňujúcu toľko ľudí by nebolo možné udržať v tajnosti, pretože by o tom niekto prehovoril


Tento mýtus je založený na všeobecnejšom mýte: že je nemožné udržať tajné vládne operácie v tajnosti príliš dlho, pretože niekto by vždy prehovoril. Ale ako to môžeme vedieť? Ak nejaké veľké operácie ostali až doteraz utajené, tak o nich predsa nemôžeme vedieť.
Okrem toho vieme o veľkých operáciách, ktoré boli držané v tajnosti tak dlho, ako to bolo potrebné. Príkladom takejto operácie je Manhattan Project, ktorej cieľom bolo vytvoriť atómovú bombu. Prípadne vojna v Indonézii z roku 1957, ktorú USA vyprovokovali, zúčastnili sa jej a potom ju držali v tajnosti až do roku 1995. Čím viac príkladov by sme dávali, tým viac by sme pochopili, prečo ľudia s informáciami o 9/11 neprehovorili. Veľká väčšina z nich, ak nie všetci, boli ľudia, ktorí dokážu udržať tajomstvo.
Ľudia ktorí boli do toho priamo zapojení nemajú žiadnu motiváciu prehovoriť. Skôr naopak - majú veľkú motiváciu mlčať, aby sa vyhli verejnej potupe, obvineniu z vlastizrady a trestu smrti. Tí ktorí o tom vedia, ale neboli do tejto veci zapojení priamo, môžu byť donútení k mlčaniu viac či menej rafinovanými vyhrážkami typu: "Hej priateľu, ak sa o tom chystáš prehovoriť v novinách, neviem kto bude potom chrániť tvoju ženu a deti pred nejakým bláznom, ktorého rozhnevalo tvoje vyhlásenie". Taktiež nemožno prehliadnuť ani to, že médiá ani vláda nedali navonok žiadne signály toho, že by chceli aby ľudia vystúpili a prehovorili. Vďaka spomínaným dôvodom neprekvapuje, že to doteraz nik neurobil.

Mýtus č.4: 9/11 Komisia, ktorá podporila oficiálnu verziu bola nezávislá, nestranná komisia a preto jej možno veriť



Správa 9/11 Komisie
Stačí sa pozrieť na recenzie 9/11 Commission Report na Amazon.com aby ste videli, že táto domnienka je značne rozšírená. Možno je to vďaka úvodnému príhovoru, ktorý táto správa obsahuje. Predseda a podpredseda komisie nám v nej hovoria, že od komisie sa vyžadovalo aby bola "nezávislá, nezaujatá, svedomitá a nezaslepená". Tieto charakteristiky však nezodpovedajú tomu, aká táto komisia skutočne bola.
Nedostatok nestrannosti možno čiastočne vysvetliť skutočnosťou, že predseda komisie Thomas Kean rovnako ako ostatní členovia komisie, a minimálne polovica personálu komisie mali vážne konflikty záujmov. Najväčším problémom bolo však to, že výkonným riaditeľom personálu komisie bol Philip Zelikow, ktorý je v podstate členom vlády Busha/Cheneyho. Pracoval spolu s Condoleezou Rice-ovou v Rade pre bezpečnosť počas vlády Busha seniora.
Neskôr keď boli republikáni prehrali voľby a neboli vo vláde, Zelikow a Rice-ová napísali spolu knihu. V čase keď bola Rice-ová menovaná za národnú bezpečnostnú poradkyňu pre prvú vládu G.W. Busha mladšieho, prizvala Zelikowa aby jej pomohol pri prechode na túto funkciu.
Potom bol Zelikow vybraný do tímu poradcov prezidenta pre záležitosti a aktivity cudzích tajných služieb. V 9/11 Komisii bol teda Zelikow "muž bieleho domu". Ako výkonný riaditeľ riadil prácu celého personálu. Určoval, ktoré veci sa budú vyšetrovať a ktoré nie, ktorí svedkovia sa predvolajú, atď.[11]. Jeden člen personálu povedal: "Zelikow bol ten kto o všetkom rozhodoval, skresľoval vyšetrovanie a viedol ho svojim vlastným smerom"[12].
Skupina žien, ktoré stratili 9/11 svojich manželov známa ako Jersey Girls spolu s Family Steering Commission (organizácia pozostalých obetí, požadovala nezávislé vyšetrenie zlyhaní vlády, ktoré umožnili útoky z 9/11, na ich žiadosť po dlhom boji prišlo na konci roku 2002 k vytvoreniu 9/11 Komisie) požadovali odstúpenie Zelikowa z 9/11 Komisie. Tejto žiadosti nebolo vyhovené.
Preto 9/11 Komisia nebola nezávislá od výkonnej moci štátu, aby mohla neutrálne vyšetriť zlyhanie Bushovej vlády zabrániť útokom. Komisia bola nezávislá a nezaujatá asi tak, ako keby ju viedol Dick Cheney.
Zelikowova ideologická a osobná blízkosť s Bushovou administratívou je zrejmá aj zo skutočnosti, ktorá nebola donedávna veľmi známa ani v hnutí za pravdu o 9/11. Už som spomínal deklaráciu národnej bezpečnostnej stratégie Bushovej administratívy z roku 2002, v ktorej bola vyslovená nová doktrína "preventívneho vedenia vojny". Primárnym autorom tohto dokumentu nebol nik iný, ako Philip Zelikow (písal o tom James Mann vo svojej knihe "The Rise Of The Vulcans").
Podľa Manna, po tom ako Rice-ová prvý krát videla pracovnú verziu tejto doktríny od Richard Haassa, chcela "niečo hrubšie", a prizvala Zelikowa aby dokument kompletne prepísal[13]. Výsledkom bol veľmi agresívny dokument, ktorý na ospravedlnenie a odobrenie tzv. vojny proti terorizmu použil práve udalosti z 9/11. Max Boot ho charakterizoval ako "vyslovene typický neo-konzervatívny dokument"[14].
Preto je pochopiteľné, prečo 9/11 Komisia pod Zelikowovým vedením ignorovala všetky dôkazy, ktoré ukazovali smerom k pravde, že 9/11 bola operácia pod cudzou vlajkou, ktorá mala za úlohu splnomocniť doktríny a schváliť peniaze potrebné pre nový level imperialistickej mobilizácie. Názor že 9/11 bola operácia pod cudzou vlajkou nás privádza k mýtu č.5.

Mýtus č.5: Bushova administratíva predložila dôkaz, že za útokmi stoja teroristi z al-Kajdy pod vedením Osamu bin Ladena


Jeden z hlavných údajných dôkazov uvádza, že batožina údajného vodcu skupiny Muhammada Atty bola nájdená na letisku v Bostone, odkiaľ vzlietol let č.11. V tejto batožine boli okrem iného Attov pas, vodičský preukaz, a ďalšie usvedčujúce dôkazy ako návody pre letecký simulátor, videokazety o Boeingoch a taktiež list adresovaný ostatným únoscom o príprave misie. Batožina však obsahovala Attovu poslednú vôľu. Prečo by si terorista bral svoju poslednú vôľu do lietadla, s ktorým sa chystal naraziť do WTC? Tento príbeh má veľa nezrovnalostí a problémových bodov[15]. Zdá sa že máme do činenia s falošnými podstrčenými dôkazmi.
Iný element oficiálnej verzie o únoscoch hovorí, že únoscovia boli veľmi oddaní moslimovia. Správa 9/11 Komisie hovorí, že boli až fanaticky nábožní[16]. Verejnosť preto nemala problém uveriť, že títo muži nemali problém bez zaváhania sa vydať na samovražednú misiu, po ktorej by sa stretli so svojim stvoriteľom. Investigatívny novinár Daniel Hopsicker však hovorí, že Atta holdoval kokaínu, hazardným hrám, bravčovému mäsu a striptérkam[17]. Podobné chute malo aj veľa ďalších údajných únoscov, ako o tom informoval The Wall Street Journal[18].
9/11 Komisia však predstiera, že žiadna z týchto informácií nebola dostupná. Zaujímavé je, že komisia priznáva, že Atta sa spolu s inými členmi al-Kajdy stretol v Las Vegas krátko pred 9/11. Hovorí: "nie sú žiadne vierohodné dôkazy, ktoré by vysvetľovali prečo sa títo teroristi pri rôznych príležitostiach stretávali v Las Vegas"[19]. Ďalší problém oficiálnej verzie je, že aj napriek tomu že nám bolo povedané, že v každom unesenom lietadle boli štyria alebo piati únoscovia, nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by to potvrdil.
Únoscovia sa na palubu lietadiel nedostali násilím, ale zakúpili si letenky ako všetci cestujúci. Ich mená by teda mali byť v zozname cestujúcich. Zverejnené zoznamy cestujúcich z týchto letov však neobsahovali mená týchto údajných únoscov, ani žiadne iné arabské mená[20]. Taktiež nebol predložený žiadny dôkaz toho, že by sa v troskách našli telesné pozostatky nejakého z týchto mužov.
BBC: Waleed al-Shehri stále nažive.
Posledným "menším" problémom je, že podľa článkov od BBC a britských médií sú niektorí z údajných únoscov stále nažive. Napríklad Waleed al-Shehri [článok od BBC]. Tohto muža označila 9/11 Komisia ako jedného z únoscov a zverejnila jeho fotografiu, ktorú získala FBI.
Komisia dokonca naznačila, že tento muž bodnutím noža usmrtil jedného člena personálu lietadla, krátko predtým ako let 11 narazil do severnej veže WTC[21]. BBC však podala niekoľko dní po 9/11 správu, že keď Waleed al-Shehri uvidel svoju fotografiu v novinách a TV, upovedomil úrady a novinárov v Maroku, že tam pracuje ako pilot, je stále nažive a z 9/11 nemá nič spoločné[22].
Ak je veľa rôznych nezrovnalostí oficiálnej verzie ohľadne únoscov, určite bola vina dokázaná Osama bin Ladenovi. Toto je rovnako mýtus. Minister zahraničných vecí Colin Powell krátko po 9/11 prisľúbil, že dodá podrobnú správu, ktorá bude obsahovať dôkazy. Táto správa však nebola nikdy predložená.
Britský premiér Tony Blair vypracoval takúto správu. Táto správa však začína tým, že jej cieľom nie je priniesť materiály, ktoré my mohli byť použité proti Osama bin Ladenovi na súde[23]. Máme teda dôkazy ktoré stačia na začatie vojny, ale nestačili by na začatie súdneho procesu. Dokonca aj hnutie Taliban vyhlásilo, že Bin Ladena vydajú, ak USA predložia dôkazy toho že sa nejakým spôsobom podieľal na útokoch z 9/11. Bush odmietol[24].
Predložiť dôkazy sa neskôr ukázalo ako nepotrebné. A to vďaka videu, ktoré sa údajne našlo v Afganistane. Na tomto videu Bin Laden priznal svoju zodpovednosť za útoky. Na toto priznanie sa často odvoláva ako na dôkaz. Muž na tomto videu má však tmavšiu pokožku, plnšie líca a širší nos ako Osama bin Laden na všetkých ostatných videách[25]. Opäť sa zdá, že nám boli podstrčené falošné dôkazy.
Oficiálnej verzia o Osama bin Ladenovi obsahuje veľký rad nezrovnalostí a rozporov. Spomeniem len jednu. V júni 2001 kedy bol Bin Laden pre USA najžiadanejší zločinec, strávil 2 týždne v americkej nemocnici v Dubaji. Ošetroval ho americký doktor a taktiež ho navštívil miestny šéf CIA[26].
A FBI nevidí žiadne spojenie Bin Ladena s udalosťami z 9/11. Stránka FBI s oficiálnym popisom Bin Ladena neobsahuje žiadnu informáciu o tom, že je Bin Laden hľadaný v súvislosti s útokmi z 9/11. FBI vyhlásila: "..nie je žiadny usvedčujúci dôkaz o spojení Bin Ladena s útokmi z 9/11". [viac informácií]
Rovnako po 9/11, kedy sa americké sily snažili dostať Osamu "živého alebo mŕtveho" [Bush chce bin Ládina živého alebo mŕtveho, 18.09.2001, Pravda], armáda USA ho zjavne nechala uniknúť pri minimálne dvoch príležitostiach. Poslednou bol boj pri Tora Bora. Túto udalosť označil London Telegraph ako "Veľkú frašku"[27]. Krátko nato Bush povedal: "Neviem kde Bin Laden je,.. Nestrácam s ním veľa času,.. On ma naozaj nezaujíma."[28]. Občas sa stane, že pravda vykĺzne. Akékoľvek tvrdenie, že Bushova administratíva predložila dôkaz, či už o Bin Ladenovi alebo únoscoch z al-Kajdy, je mýtus.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama