Čo hovoria o páde WTC oficiálne správy

29. listopadu 2009 v 10:42 |  9/11
Veľa ľudí sa najmä v diskusiách vyjadruje o páde WTC, jeho príčinám a mechanizmu, často vymýšľajúc vlastné úvahy a teórie ako/prečo k tomu prišlo. Často sa stáva, že ľudia obhajujú alebo kritizujú oficiálnu verziu o páde WTC bez toho, aby vôbec vedeli, čo oficiálne verzia skutočne hovorí alebo nehovorí.
Cieľom tejto analýzy je zreferovať a analyzovať to, čo hovoria o páde WTC oficiálne správy. Oficiálnou správou o páde WTC je momentálne Final Report on the Collapse of the World Trade Center Towers zo septembra 2005 od NIST. Stručne zhrnieme aj správu od FEMA, ktorá jej predchádzala a slúžila ako oficiálne správa od roku 2002 až do vydania správy NIST.

Správa FEMA

Správa FEMA od páde veží WTC bola vydaná v máji 2002, stála asi 600 tisíc dolárov. Celé 3 roky až do vydania správy od NIST v septembri 2005 slúžila ako oficiálna správa. O mechanizme kolapsu uviedla, že WTC skolabovali tzv. palacinkovým kolapsom[1]. Jedno poschodie sa odtrhlo, spadlo na to pod ním a spôsobilo jeho odtrhnutie, atď. Toto vysvetlenie slúžilo ako oficiálna verzia takmer 3 roky. FEMA teda hovorí o zlyhaní poschodí. Táto teória bola vizualizovaná a ukazovaná v televízii, ako to, čo sa s WTC stalo (napr. v dokumente od PBS - Why the Towers Fell[2]).
Jadro veží WTC - 47 masívnych prepojených oceľových stĺpov. Pozri galériu Konštrukcia WTC a Nasekaná oceľ

Kolaps WTC v článku na sme.sk. Napriek tomu že na inom obrázku v tom istom článku veľmi reálne zobrazuje prierez konštrukciou aj jadro, jadro na tomto obrázku postupného kolapsu opäť chýba.

Nesprávne a zavádzajúce zobrazenie jadra WTC v článku PSB NOVA The Collapse: An Engineer's Perspective budí dojem, že veže sa mohli ľahko poskladať "palacinkovým" kolapsom.

Nákres mechanizmu kolapsu od FEMA. Konštrukciu WTC zobrazuje veľmi nepresne.
Zobrazuje iba jediný stĺp jadra (vpravo). Z nákresu má človek dojem, ako keby WTC žiadne jadro nemali.

Reálnejší schematický nákres konštrukcie WTC.

Vizualizácia palacinkového progresívneho kolapsu od PBS.

Problém teórie od FEMA

Hlavný problém tohto vysvetlenia je ten, že po kolapse neostali v základni veží na sebe naskladané žiadne poschodia, ani jadrá budov. Rovnako videozáznamy kolapsu vôbec nekorešpondujú s tým, čo nám ukazuje nákres/animácia.

Vľavo palacinkový kolaps v podaní televízie PBS, vpravo realita. Zhoda?
Kde sa podeli jadrá budov? Kde sú poschodia naskladané na sebe?
Pozri ďalšie fotografie v galériách: Nasekaná oceľ-čo ostalo, Ground Zero.
Mechanizmnus kolaspu od FEMA neopisuje to, čo sa s WTC stalo. Jadro neostalo stáť, a nevidno žiadne poschodia naskladané na sebe.
Treba dodať, že vyšetrovací tím FEMA nedostal dokonca ani povolenie vstúpiť na Ground Zero. Nemali prístup ani k detailným konštrukčným plánom WTC. Členovia vyšetrovacieho tímu mali zakázané hovoriť s reportérmi, inak by boli z tímu vylúčení. Rovnako nemohli žiadať o pomoc verejnosť (napr. získať tak fotografie alebo videá). Pre podrobnejšie informácie a referencie pozri tento článok.
V záverečnom zhrnutí ich správy stojí: S informáciami dostupnými v tomto čase sme neboli schopní definitívne vysvetliť sekvenciu udalostí, ktorá viedla ku kolapsu[3].
Táto správa obsahuje však niekoľko užitočným informácií, napr. že pre požiar bolo dostupných iba asi 38 tisíc litrov paliva[4], nie 90 tisíc ako to uvádzali úvodné správy a niektoré štúdie[5].
Správa si rovnako všimla veľmi neobvyklú vysokoteplotnú oxidáciu a sulfidáciu vzoriek ocele, a uviedla že je potrebné detailne preštudovať tento jav:
Ťažká korózia a následná erózia vzoriek ocele z WTC a WTC č.7 je veľmi neobvyklý jav. Žiadne jasné vysvetlenie toho, kde sa vzal zdroj síry nebolo nájdené. .. Je potrebná ďalšia detailná štúdia tohto javu,..[6].

Správa FEMA - záver

Aj keď správa FEMA uvádza niektoré dôležité informácie, jej "palacinkový" mechanizmus kolapsu vôbec nezodpovedá skutočnosti. Nezrovnalosti v tejto správe a ďalší výskum oblastí doporučených od FEMA (ako napr. spomínanú sulfidáciu) mala vyriešiť správa od NIST.

Správa NIST je oficiálnou správou o páde WTC. Analýzou samotného mechanizmu a priebehu kolapsu sa vôbec nezaoberala. Ponúka len popis jeho inicializácie, ktorý je navyše dokázateľne nesprávny.

Správa NIST

NIST (National Institute for Standards and Technology) je vládna inštitúcia pre vydávanie štandardov a osvedčení ohľadne materiálov (stavených a pod.). Vyšetrovanie pádu budov komplexu WTC začala v roku 2002. Finálnu správu o páde WTC (Final Report on the Collapses of the World Trade Center Towers) vydala v septembri 2005. Má celkovo okolo 10 000 strán a stála okolo 20 miliónov dolárov. Finálnu správu o páde WTC č.7 NIST zatiaľ nevydala (a je to viac ako 5 rokov po tom ako sa to stalo).
Správa NIST hovorí o zlyhaní stĺpov, nie poschodí.

NIST sa samotným kolapsom vôbec nezaoberala!

Pravdepodobne si myslíte, že taký dlho pripravovaný a nákladný dokument o tejto mimoriadnej udalosti musí ísť do každého detailu, až na úplné dno veci čo/ako/prečo sa stalo s WTC. Skutočnosť je však taká, že NIST sa samotným mechanizmom/priebehom kolapsu v jej správe o páde WTC vôbec nezaoberala! Zaoberala sa iba inicializáciou kolapsu, opisuje kroky, ktoré k inicializácii kolapsu údajne viedli.
Ako sama hovorí:
Vyšetrovanie sa zameralo na sekvenciu udalostí od nárazu lietadla po inicializáciu kolapsu každej z veží. Táto sekvencia bude označovaná ako "pravdepodobná sekvencia kolapsu". Nebude však zahŕňať správanie konštrukcie veží po tom, ako boli dosiahnuté podmienky pre inicializáciu kolapsu[7].
Do akej miery je táto správa relevantná, keď sa nezaoberá samotným kolapsom?
Výsledky pochádzajú z počítačovej simulácie štrukturálneho úpadku každej z veží od času nárazu lietadla po čas, kedy sa budova stala nestabilnou, tj. bola pripravená spadnúť. ... Keď sa vrchná časť budovy začala pohybovať smerom dolu, oslabená konštrukcia v zóne nárazu a požiarov nebola schopná absorbovať obrovskú energiu padajúcej hornej časti, a nasledoval globálny kolaps[8].
Znie až neuveriteľne, že správa ktorá mala komplexne vysvetliť kolaps WTC sa vôbec nezaoberá jeho priebehom a mechanizmom. Je to však bohužiaľ pravda.
NIST do pozoruhodných detailov namodelovala dokonca aj motor lietadla. Samotnému kolapsu sa však vôbec nevenovala. [zdroj obrázku - správa NIST, str.106]
NIST iba konštatuje, že "nasledoval globálny kolaps". Bodka. To je 3 ročná analýza za ~20 miliónov dolárov. O samotnom kolapse nehovorí absolútne nič, iba to že nastal. Nič o tom, ako prišlo k deštrukcii nepoškodenej 5/6 (WTC1) časti pod zónou nárazu v podstate rýchlosťou voľného pádu. Takto pohodlne sa NIST zbavila prakticky všetkých podstatných "nepohodlných" dát, ako rýchlosť kolapsu, roztavený kov, správy o explóziách, sulfidácia ocele, atď.

Inicializácia kolapsu podľa NIST

Jediné čo správa NIST ponúka je inicializačná sekvencia kolapsu. Pozrime sa na ňu bližšie.
NIST ju opísala v 7mich krokoch. Každý z nich je pre inicializačnú sekvenciu "životne" dôležitý. Ak by k niektorému z nich neprišlo, neprišlo by ani k celej sekvencii. Pozrime sa na túto sekvencie od NIST bod po bode:
  1. Lietadlo zničilo niekoľko stĺpov
  2. Záťaž sa rozdelila medzi ostatné stĺpy (od -20% do +25%)
  3. Protipožiarne nástreky boli rozsiahle porušené
  4. Vysoké teploty spôsobili zmäknutie stĺpov a podlaží
  5. Niektoré poschodia sa začali prehýbať
  6. Prehýbajúce sa poschodia ťahali externé stĺpy smerom dnu, a spôsobili ich ohnutie
  7. Nestabilita sa rozšírila po celom obvode budovy

1. Koľko stĺpov bolo zničených ?

NIST pripustila, že počet zničených stĺpov pri úvodnom náraze lietadla bol malý. Zničených bolo len asi 15% stĺpov (pri WTC1 aj WTC2)[9]. To nie je ani zďaleka počet, o ktorom dizajnéri veží hovorili, že by nespôsobil problém:
Niekto by mohol odrezať všetky stĺpy prvého poschodia na jednej strane budovy [čo je štvrtina - 25% z exteriéru celkovo], a tiež nejaké stĺpy z rohov, a budova by stále ustála navrhované bežné zaťaženie a 160km/h vietor z akejkoľvek strany.

Engineering News-Record, 1964 [10]
NIST sa rovnako ako iné správy a články pokúsila čo najviac skryť jadro veží. Na tomto obrázku sú stĺpy jadra zobraznené rovnako veľké ako externé stĺpy, hoci stĺpy jadra boli niekoľko krát väčšie a hrubšie. [zdroj obrázku - správa NIST, str.7]
Dôvod prečo sa tak očividne všetky správy snažia nezobrazovať skutočne jadro je, že v momente keď sa začnete pozerať na skutočnú konštrukciu, kolaps nedáva žiadny zmysel.
15% z 236 externých stĺpov je asi 35. Stĺpov na jednej strane exteriéru bolo 59. Strata len 35 teda nebola žiadny problém.
Mohli by sme pokojne odrezať ďalších viac ako 10% (23) externých oceľových stĺpov (z 236 celkovo), a podľa parametrov dizajnu by to nespôsobilo problém. Treba dodať, že záťaž stĺpov na prvom poschodí, o ktorom hovorili dizajnéri v súvislosti s odrezaním stĺpov, bola neporovnateľne väčšia, ako záťaž na stĺpy v zóne nárazu. Tie držali iba asi 1/6 hmoty budovy. [pozri foto]

2. Koľko záťaže sa rozdelilo medzi zvyšné stĺpy ?

NIST uviedla, že budova mala značnú nosnú kapacitnú rezervu, a mohla uniesť o veľa viac ako bolo jej normálne zaťaženie. Taktiež že spleť ocele vytvorená spojenými externými stĺpmi a oceľovými plátmi (angl. spandrels) ktoré ich v horizontálnom smere spájali [foto] boli efektívne pri rozdeľovaní záťaže v okolí dier po nárazoch. NIST odhadla, že záťaž na niektoré stĺpy sa zvýšila do +25%, a pri niektorých sa znížila do -20%[11]. Toto zvýšenie záťaže sa ani zďaleka neblíži parametru od dizajnérov WTC.
Záťaž na externé stĺpy môže byť zvýšená viac ako o 2000% (tj. 20x väčšia), až potom príde k ich zlyhaniu.

John Skilling, in Engineering News Record, 4/2/1964 [12]
Slová NIST:
Budova však mala rezervnú nosnú kapacitu: dokázala uniesť podstatne väčšie zaťaženie ako váhu samotnej konštrukcie, ľudí a zariadení v budove (nábytok v kanceláriách, stroje, atď). Záťaž ktorú niesli zničené stĺpy exteriéru sa rozdelila medzi susedné nepoškodené stĺpy. Nepoškodené stĺpy v jadre rovnako prebrali záťaž zničených jadrových stĺpov. WTC1 po náraze lietadla stála. A stála by aj naďalej, ak by neprišlo k následným požiarom[13].
Rozloženie záťaže teda nebol žiadny problém.

3. Protipožiarne nástreky boli rozsiahle porušené

Jedným z kľúčových tvrdení NIST, o ktoré sa vo svojej teórii inicializácie kolapsu opiera je tvrdenie, že náraz lietadla spôsobil rozsiahle opadanie/porušenie protipožiarnych penových nástrekov v budovách WTC:
Veže WTC by pravdepodobne neskolabovali v dôsledku poškodenia nárazom a nasledovnými intenzívnymi požiarmi na viacerých poschodiach, ak by neprišlo k rozsiahlemu opadaniu/porušeniu protipožiarnych nástrekov v dôsledku nárazu lietadla[14].
Rozsiahle opadanie protipožiarnych nástrekov vďaka nárazu lietadiel je to, o čo sa teória NIST najviac opiera. Čakali by sme teda, že NIST urobí rozsiahle testy a experimenty na to, aby potvrdila že k rozsiahlemu opadaniu týchto nástrekov naozaj prišlo.
NIST v snahe dokázať toto tvrdenie urobila nasledovný test: z pušky vystrelili niekoľko guliek na oceľový plát a prút s nanesenou vrstvou protipožiarnej peny, akou boli nastriekané oceľové prvky konštrukcie vo WTC.

Niektoré fotografie zo spomínaného experimentu. Ani jeden z testovaných tvarov nebol štvorcový/obdĺžnikový stĺp, s bočnými hranami a zadnou stranou. [NIST NCSTAR 1-6A, str.266-273]
Čo tento experiment dokazuje?
Tento experiment ukázal, že v miestach kde dopadli guľky, vzali zo sebou aj časť protipožiarneho nástreku. Je to logické.
Čo tento experiment NEdokazuje?
Nedokazuje, že Boeing 767 sa po náraze premenil na tisíce vystrelených guliek. Nemáme ani žiadne iné dôkazy alebo skúsensti, ktoré by naznačovali, že sa lietadlo po náraze mohlo premeniť na roj guliek vystrelených z pušky.
Nereprezentatívne vzorky
Vec ktorú si tiež nemožno nevšimnúť je použitie nereprezentatívnej vzorky. Namiesto štvorcového/obdĺžnikového oceľového stĺpu, ktorý má aj zadnú stenu bol použitý plochý oceľový plát (rozmerov 30x30cm a hrubý 6mm).
Nedostatočná energia
V miestach nárazu bola plocha oceľových častí konštrukcie asi 6000m2[15]. NIST hovorí, že kinetická energia lietadla ktoré narazilo do WTC1 bola 2500 MJ[16]. NIST testy guliek vystrelených z pušky ukázali, že ma odstránenie protipožiarneho nástreku týmto spôsobom z plochy 1m2 je potrebná energia 1 MJ[17]. Aby sme teda týmto spôsobom odstránili obaly zo 6000m2, potrebovali by sme energiu 6000 MJ. Dostupná energia je teda nedostatočná (len 2500 MJ). To znamená, že by sme museli do tejto veže naraziť ešte minimálne dve rovnaké lietadlá, aby sme vôbec splnili energetické nároky tohto spôsobu odstraňovania izolácie.
Navyše, inžinieri z MIT (technická univerzita) vo svojej štúdii z roku 2003 vypočítali, že všetka kinetická energia sa minula pri náraze lietadla - pri prerážaní stĺpov, drvení poschodí a deštrukcii samotného lietadla. (Pozn: títo inžinieri sa pokúšali podporiť v tom čase teóriu o kolapse poschodí, nemohli tušiť, že teória sa zmení).
Náraz lietadla teda nemohol spôsobiť rozsiahle opadanie protipožiarnych nástrekov, pretože na to nebola dostupná dostatočná energia a ani žiadny mechanizmus.

4. Akú teplotu mohla oceľ dosiahnuť ?

NIST urobila test, v ktorom skúmala oceľové časti konštrukcie, ktoré pochádzali zo zóny požiarov a boli priamo vystavené ohňu. Konštatuje, že iba zopár vzoriek dosiahlo teplotu nad 250°C a žiadna z nich nedosiahla 600°C[18].
Ak vieme množstvo paliva a množstvo nábytku a horľavých materiálov, pomocou termodynamických výpočtov vieme stanoviť akú maximálnu teplotu mohla oceľ vo WTC dosiahnuť. NIST tieto výpočty neurobila, ale urobili ich iní ľudia, a výsledok je, že maximálna ocele mohla byť niečo menej ako 300°C[19]. Tieto výpočty dosť dobre sedia s fyzickým testom NIST. Toto bola teda pravdepodobne najvyššia teplota, ktorú dosiahla oceľ vo WTC.
Pri tejto teplote nestráca oceľ takmer nič zo svojej pevnosti. (Pozri graf v Požiare vs. oceľové konštrukcie).

5. Niektoré poschodia sa začali prehýbať

Predpoklad, že teplo požiarov mohlo spôsobiť prehnutie sa oceľovej konštrukcie poschodí je racionálny. Tento jav bol pozorovaný pri testoch aj pri veľkých požiaroch v iných oceľových budovách.

Schematické zobrazenie prehybu nosníka pod vplyvom požiaru.
NIST poverila laboratóriá Underwriters Laboratories, aby urobili experient - vytvoriť model poschodí aké boli vo WTC a vystaviť ho kritickému požiaru.

Fotografia modelu poschodia (bol dlhý 10m) pred testom. Vpravo zaťaženie pomocou betónových blokov a obrovských vakov vody. [NIST NCSTAR 1-6, str.42,43. Pozri aj tieto fotky poschodia: foto1, foto2, foto3]

Fotografia modelu poschodia po 2 hodinách požiaru. [NIST NCSTAR 1-6, str.49]
Model poschodia pri maximálnej gravitačnej záťaži po 2 hodinách kritického požiaru nespadol[20] a hlavné časti nosníka vykázali len minimálny prehyb. Tento experiment vyvrátil tzv. "palacinkovú" teóriu od FEMA a dokázal, že poschodia nespadli. [Pozi aj toto súvisiace video]
Po jednej hodine (WTC1 spadla za 56 minút) bolo prehnutie modelu asi 8cm v strede[21] (približná priemerná hodnota zo 4 testovaní).
Zarážajúci fakt je, že napriek týmto experimentálnym výsledkom ktoré ukázali prehyb asi 8cm, NIST vo svojej simulácii, na ktorú sa vo svojej správe neskôr úplne spoľahla, použila prehyb až 107cm[22].

6. Prehýbajúce sa poschodia ťahali externé stĺpy smerom dnu, a spôsobili ich ohnutie

Toto tvrdenie je naozaj logický (alebo skôr nelogický) a fyzikálny skvost. Pre inicializačnú sekvenciu NIST je však kľúčové. Podľa NIST prehnutie poschodí pod vplyvom požiaru spôsobilo ťahanie externých oceľových stĺpov smerom dnu.
Prehýbajúce sa poschodia spôsobili ťahanie externých stĺpov smerom dnu[23].
Zobrazuje to nasledovný obrázok:

Ťahanie externých stĺpov prehýbajúcimi sa podlažiami podľa NIST [zdroj PBS]
K ťahaniu externých stĺpov smerom dnu prehnutými podlažiami prísť jednoducho nemohlo. Takéto tvrdenie je úplne nelogické. Prehnutý zohriaty nosník váži rovnako ako neprehnutý studený nosník. Preto v spojoch pôsobia rovnaké sily. Nepatrný rozdiel je len v zanedbateľnom zvýšení zložky sily pôsobiacej kolmo dolu na spoj (vďaka miernemu poklesu ťažiska nosníka). Určite však nepríde k ťahaniu externého stĺpu smerom dnu. Navyše, oceľ pri zohriatí stráca pevnosť, ľahšie sa formuje - stáva sa mäkšou. Teplom prehnuté poschodia nemohli nijakým spôsobom ťahať externé stĺpy smerom dnu. Toto tvrdenie NIST je nezmysel.
Pre lepšie pochopenie nasledovné obrázky:
Na podporu tohto absurdného tvrdenia NIST samozrejme neurobila žiadne experimenty (aj keď takýto experiment by nebol nijako zvlášť náročný na prípravu). Ale myslím že asi chápete prečo ho NIST neurobila. Ako dôkaz NIST predložila fotografie, ako napr. túto (originál foto tu). Niekoľko ďalších nájdete v NIST NCSTAR 1-6, str.175-178,303.
Faktom je, že tesne pred kolapsom vidno nejaký pohyb externých stĺpov smerom dnu (video). Toto však nemôže byť dôsledok toho, že by tieto stĺpy potiahli teplom prehnuté poschodia.
Toto údajné ťahanie smerom dnu spôsobilo, že tieto stĺpy exteriéru sa stali nestabilnými[24].
"Oceľová budova pri pôsobení požiaru nekolabuje náhle. Sú tam zreteľné varovné príznaky, a to rozsiahle deformácie."
Hart, Multi-storey Buildings in Steel

7. Nestabilita sa rozšírila po celom obvode budovy

NIST tvrdí, že prišlo k rapídnemu rozšíreniu nestability po celom exteriéri[25].
Ak uvážime, že exteriér WTC mal celkovo asi 250 metrov, rapídne rozšírenie by muselo byť naozaj veľmi veľmi rýchle. Všetky doterajšie skúsenosti s oceľovými budovami však úplne odporuje niečomu takému. Najlepšie to vystihuje citát z knihy o konštrukcii oceľových budov od pána Harta (vpravo).
Globálny kolaps
Ťahanie smerom dnu spôsobilo, že tieto stĺpy exteriéru boli nestabilné. Tým prestali byť schopné niesť váhu, zvýšila sa záťaž na požiarom oslabené stĺpy jadra, prišlo k zlyhaniu stĺpov, vrchná časť sa dala do pohybu a nasledoval globálny kolaps.

Súhrn ďalších problémov správy NIST

Inicializácia kolapsu = automaticky kolaps celej budovy?

Zatvorme na chvíľu oči pred nezrovnalosťami a nezmyslami v inicializačnej sekvencii NIST. Pripusťme, že ku všetkým krokom o ktorých hovorí NIST naozaj prišlo. Znamená to automaticky, že po tejto sekvencii príde k totálnemu kolapsu celej nepoškodenej časti budovy pod zónou nárazu, navyše rýchlosťou voľného pádu? Prečo by sme mali predpokladať, že konštrukcia postavená na to, aby niesla záťaž, a 30 rokov bez problémov znášala tiaž poschodí nad sebou, sa poddá len kvôli tomu, že sa vrchná 1/6 dá do pohybu? NIST vo svojej správe neuviedla, prečo by mala ich popisovaná sekvencia udalostí, ktoré viedli k inicializácii kolapsu, viesť k totálnemu kolapsu celej budovy.

Nepodložené argumenty a odporujúce si tvrdenia

NIST nepodložila experimentmi niektoré svoje kľúčové tvrdenia (prehyb poschodí spôsobil ťahanie externých stĺpov dnu). Pri tvrdení o porušení/opadaní protipožiarnych nástrekov vykonala NIST zavádzajúce a testy, ktoré dokázali nesprávnosť toho čo NIST tvrdila (nedostatočná energia).
Vo svojej správe uvádza odporujúce si tvrdenia. Uvediem príklad:
Podstatné pre teóriu NIST je tvrdenie, že "teploty a tlaky boli v priestore jadra veží vysoké[26]".
Na inom mieste tejto správy sa však píše:
Oblasť jadra obsahovala len málo horľavého materiálu[27].
Množstvo paliva, ktoré sa dostalo do oblasti jadra bolo zanedbateľné[28].
Ako sa teda v jadrách vzali vysoké teploty?
Naozaj detailnú analýzu tvrdení v správe NIST nájdete v štúdii The NIST WTC Investigation - How Real Was The Simulation?

Ignorovanie fyzických testov

Napriek tomu že NIST robila nejaké užitočné experimenty a merania (test nosníkov v požiari, teploty ocele z miesta požiaru), pri formulácii svojich záverov sa spoľahla na počítačovú simuláciu a výsledky týchto testov ignorovala (napr. namiesto experimentálne zistenému 8cm prehybu v simulácii dovolila až 107cm prehyb).
Jediné zverejnené vizualizácie z počítačových simulácií. Ponášajú sa skôr na komixové obrázky a nemajú žiadnu informačnú hodnotu. Zdroj: stránka NIST

Ignorovaná sulfidácia/oxidácia ocele

NIST neskúmala ani sulfidáciu/vysokoteplotnú koróziu, o ktorej hovorila správa FEMA.
NIST rovnako neskúmala oceľ ani na prítomnosť výbušnín ani rezíduí termitu/termátu[29]. (Pozn: termitové zmesy produkujú roztavené železo a spôsobujú koróziu a sulfidáciu ocele.)

Simulácie

NIST sa vo svojej správe spoľahla na výsledky počítačovej simulácie. Tieto simulácie a vizualizácie však odmietla zverejniť, za čo bola kritizovaná vedúcimi konštruktérmi budov a odborníkmi na požiarnu bezpečnosť[30]. Jediné čo zo simulácií zverejnila sú komixové obrázky s nulovou informačnou hodnotou (vpravo).
Rovnako odmietla zverejniť asi 7000 fotografií a stovky hodín videozáznamov, ktoré získala od verejnosti na náklady štátu, tj. z daní občanov USA.

Upravovanie parametrov simulácie, až kým nedostali správny výsledok

Nasledujúce citáty zo správy NIST hovoria samé za seba.
Vyšetrovací tím definoval pre každú z budov pri simulácii 3 scenáre. Menšiu intenzitu požiarov/menšie poškodenie, strednú a veľkú. Pri predbežnom skúmaní stredného scenára bolo jasné, že veže by pravdepodobne ostali stáť. Menej kritický scenár bol zahodený po tom, ako boli výsledky nárazu lietadla porovnané s pozorovanými udalosťami. Stredný scenár bol zahodený po tom, ako sa porovnala reakcia konštrukcie s pozorovanými udalosťami[31].
NIST teda menila dáta a vstupné parametre simulácie dovtedy, kým simulácia nevyhodila predurčený výsledok, ku ktorému sa chceli dopracovať (kolaps kvôli ohňu/poškodeniu). Sama to priznáva:
Pre analýzu bol použitý viac kritický scenár [požiaru/poškodenia]. Vyšetrovatelia upravovali parametre simulácie dovtedy, až kým sa jej výsledky zhodovali s fotografiami a svedectvami. Parametre boli upravované len v rámci fyzickej reality - napríklad úprava síl, ktorými prehýbajúce sa poschodia ťahali externé stĺpy smerom dnu[32].

Správa NIST - záver

Správa NIST nevysvetlila, prečo a ako veže WTC skolabovali. Jej vyšetrovanie bolo zavádzajúce a nevedecké.
NIST sa tým, že jej analýza šla len "do bodu kedy sú veže pripravené spadnúť", zbavila prakticky všetkých "neželaných" podstatných dát, ako rýchlosť kolapsu, roztavený kov, správy o explóziách, sulfidácia ocele.. Dát, ktoré teória o požiari a poškodení nevie nijakým spôsobom vysvetliť, a ktoré ukazujú k smerom tomu, čo sa naozaj stalo.
NIST sa tiež odmietla zúčastniť verejnej debaty, v ktorej by svoju správu a tvrdenia obhájila[33].
NIST pravdepodobne dúfala, že ich správu nebude nikdy nikto čítať.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama