Jaroslav Motyčka - Utajovaná história cirkvi (1.časť - Čo povedal pápežský nuncius)

30. listopadu 2009 v 11:13 |  Náboženský fanatizmus
Čo povedal pápežský nuncius

Každý, čo na seba strhol moc, sa pokúšal obohatiť na úkor najchudobnejších z chudobných a tomu všetkému poskytovala žiarivý príklad katolícka cirkev. Vysokí cirkevní hodnostári uchvacovali pre seba stále väčšie bohatstvo! Inkvizícia, od roku 1478 štátna inštitúcia, mala plné ruky práce. Hranice horeli po celej Európe. Kto miloval svoj život, nehovoril otvorene proti katolíckej cirkvi.


Denník Republikánskej strany českého vidieka, pri kolíske ktorého ako najpoprednejší z jej zakladateľov stál slobodomyseľný roľník padarovský - Alfons Šťastný, voľnomyšlienkár, neohrozený bojovník za slobodu svedomia a zaprisahaný odporca cirkvi rímsko-katolíckej - považoval za vhodné požiadať pápežského nuncia o príhovor, "pojednávajúci o niektorých cirkevno politických otázkach". Zástupca "svätej stolice" sa nedal dvakrát prosiť a poponáhľal sa s odpoveďou, ktorá vyšla vo vianočnom čísle "Venkova" (25. decembra 1921). Znela doslovne takto:
"Hybnou silou duševného vývoja novej doby bola emancipácia ľudského rozumu a ľudskej vôle od všetkého, čo stojí nad človekom, čiže negácia objektívnej autority najskôr náboženskej, potom politickej a napokon sociálnej. Táto negácia skončila katastrofou sociálnej revolúcie.
Dokonaný spoločenský rozklad opäť dokázal, že zjavené náboženstvo sa zachováva neporušené len vo svojej historickej forme katolíckej cirkvi s pápežstvom, že bolo osudným pokusom filozofiu a vedu vôbec vytrhnúť z ochranných rúk náboženstva a zbaviť ju poistenia zjavenej autority. Veda a život dosiahli síce slobodu, ale takú, akú má námorník, ktorý hodil kompas cez palubu. Zničenie všetkej autority a zmyslu pre ňu je najhlbšou príčinou rozkladu modernej spoločnosti. Tomuto presvedčeniu dáva výraz stále vzrastajúci počet mysliteľov svojou orientáciou k autorite rímskeho pápeža.
Využívam túto vítanú príležitosť, aby som dal šľachetnému ľudu československému prejav svojich najlepších blahoželaní. Pri nohách Toho, čo dáva svetu svoj pokoj, prednášam prosbu, aby dobrý ľud československý išiel v ústrety budúcnosti radostnej, obšťastnenej blahodárnym ovocím mieru.
V Prahe, dňa 25. decembra 1921 C. Micara, pápežský nuncius."

Áno, toto povedal pápežský nuncius Micara, absolvent svetoznámej vatikánskej diplomatickej školy... Prehovoril napodiv úprimne a otvorene. A pre túto, u diplomatov, najmä vatikánskych, takú vzácnu otvorenosť, zaslúži si prejav pápežského nuncia, aby sa mu venovala patričná pozornosť. Pretože nuncius Micara nevyslovil len svoje názory, ale vyslovil oficiálne stanovisko pápežskej kurie na beh vecí, ako sa utváralo v posledných desaťročiach víťazného postupu demokracie a socializmu, najmä konkrétne teraz po 1. svetovej vojne.
Aby sa otvorili oči aj tým, ktorí doteraz ešte nepochopili snahy a ciele rímskej reakcie, robiacej stále úklady voči pokroku sveta - preložím to, čo tak otvorene, avšak predsa len diplomaticky povedal pápežský nuncius - do reči každému zrozumiteľnej. Prehovorím postupne o všetkom,
- v čom vidí nuncius, Rím a všetci, čo idú s ním, "najhlbšiu príčinu rozkladu modernej spoločnosti",
- ktoréže to boli tie "zjavené autority", ktorých zničenie z hĺbky svojich sŕdc oplakávajú,
- ako sa darilo filozofii a vede "v ochranných rukách náboženstva",
- a aké je v skutočnosti to presvedčenie, ktorému, ako takisto hovorí pápežský nuncius, "dáva stále vzrastajúci počet mysliteľov výraz svojou orientáciou k autorite rímskeho pápeža"...
Pozrieme sa aj na týchto "mysliteľov" a nakoniec si povieme aj to, čo robiť, aby "dobrý ľud československý išiel naozaj v ústrety budúcnosti radostnej, obšťastnenej blahodárnym ovocím mieru...
Nuž k veci: Čo rozumie rímska kúria "emancipáciou ľudského rozumu a ľudskej vôle od všetkého, čo "stojí nad človekom", čiže čo je "negácia objektívnej autority":
a) najskôr náboženskej,
b) potom politickej,
c) napokon sociálnej?

Podľa názoru Ríma "stojí nad človekom":
a) v oblasti náboženskej cirkev, a keďže sa len jedna za pravú uznáva, teda cirkev rímsko-katolícka;
b) v oblasti politickej vrchnosť od boha ustanovená ("Každá duša mocnostiam vyšším poddaná búd; pretože nie sú mocnosti, ale od Boha, a ktoré sú, od Boha zriadené sú". K Rím. 13, L);
c) v oblasti sociálnej kapitalistický poriadok, spočívajúci v cirkevnom učení o nerovnosti ľudskej prirodzenosti a z toho vyplývajúcom rozdelení spoločnosti na pánov a služobníkov ("Služobníci poddaní buďte vo všetkej pokore voči pánom nielen dobrým a miernym, ale aj nevhodným!" I. Petr, 2., 18,.).

Negáciou týchto objektívnych autorít je potom podľa Rímskej mienky:
a) v oblasti náboženskej - sloboda svedomia a presvedčenia,
b) v oblasti politickej - demokracia a republikánstvo, vláda ľudu, ľudom a pre ľud ("Všetka moc pochádza z ľudu"),
c) v oblasti sociálnej - socializmus, úsilie o zmenu doterajšieho kapitalistického spoločenského poriadku v nový poriadok, vybudovaný na základe rovnosti všetkých ľudí, ukladajúci rovnaké povinnosti a poskytujúci všetkým rovnaké práva na šťastný život tu na zemi.
Čo je teda "emancipácia ľudského rozumu a ľudskej vôle od všetkého, čo stojí nad človekom"? Čo je to "negácia objektívnych autorít, najskôr náboženskej, potom politickej a napokon sociálnej?" Čo to znamená, ak to káže hierarchia rímsko-katolíckej cirkvi? Aký je skutočný obsah tohto diplomaticky uhladeného prejavu?

V oblasti náboženskej je tomuto veľkému pánovi negáciou:
- neuznávať a neveriť, že cirkev rímsko-katolícka je samospasiteľná, jediný, pravý, od Ježiša Krista "ustanovený riadny prostriedok, cez ktorý majú byť ľudia vedení k spaseniu";
- touto negáciou je ďalej: neuznávať rímskeho pápeža za skutočného námestníka Kristovho, za neomylného vládcu vládcov, za skutočného zástupcu božieho na zemi, ktorý má právo v mene božom riadiť osudy sveta a ktorému má "každá duša byť poddaná"; touto negáciou je krátko neveriť každej hlúposti, ktorú katolícka cirkev predkladá k viere.
- "Negáciou objektívnej autority", v oblasti náboženskej podľa mienky rímskych hierarchov je každá myšlienka, odporujúca dogmám katolíckej cirkvi a každý slobodný prejav uvedomelého a skutočne vzdelaného človeka.
- Negáciou objektívnych autorít v politickej oblasti je podľa rímskych názorov neuznávanie cisárov, kráľov a kniežat za "vrchnosti od boha ustanovené" a zavádzanie demokratických poriadkov politických, rovnosti občianskej, nie až po smrti, ako sa o nej hovorí z kazateľníc, ale už tu, na tomto každodennom svete.

Teda už vtedy, keď naši husitskí predkovia zvrhli "pánov" a bránili sa prijať vierolomného Žigmunda za kráľa "z božej milosti" - už vtedy boli tieto ich činy "negáciou objektívnej autority v politickej oblasti", ktorej blaho tak ležalo na srdci rímskych pápežov - že posielali divých križiakov a alarmovali takmer celý svet proti "kacírskym" Čechom.
A zvrhnutie Habsburgov z českého trónu pred Bielou Horou - tá "ohavná rebélia bezbožného národa proti velebnosti cisárskej" - to bola tiež "negácia objektívnej autority v politickej oblasti", ktorú má na mysli pápežský nuncius Micara a všetci pravoverní Rimania.
Rovnakou "negáciou" boli aj vzbury a sedliacke povstania proti neľudským vrchnostiam "z božej milosti". Touto "negáciou" bolo aj oslobodenie ľudu z poddanstva a napokon aj vznik nášho štátu 28. októbra 1918, šťastné zvrhnutie tristoročného habsburského jarma a zriadenie demokratickej republiky - aj to je podľa rímskeho názoru "negácia objektívnej autority v ohľade politickom..."
Pretože zvrhnutie cisára, vládnuceho "z milosti božej", zrušenie privilégií šľachty, vrchnosti "ustanovenej od boha" - to je pre katolícku cirkev s pápežstvom, zachovávajúcou svoje názory neporušiteľné a nezmeniteľné vždy a všade, rebéliou rovnako ohavnou - ako bola rebélia husitská alebo rebélia proti Habsburgom pred tristo rokmi...

"Negáciou objektívnej autority v oblasti sociálnej "je podľa rímskeho názoru neuznávanie doterajšieho tzv. "zbožného svetového poriadku" a každá snaha po jeho zmene.
- Vari sa nedeje všetko z vôle pána? Vari bez vôle božej zíde vlas z hlavy človeka? Nie je to teda zjavné želanie vládcu nebies a zeme, aby boli bohatí i chudobní?
- Vari to nie je z jeho vôle, že istá časť ľudí, lenošiac, žije v nadbytku, má statky a zámky, paláce i fabriky, zlaté poklady, vzácne odevy, jedlá a nápoje - všetko v takom množstve, že len celkom nepatrnú čiastku toho aj pri najväčšej márnotratnosti sotva môže spotrebovať?
- Zatiaľ čo druhá časť ľudstva, jeho zdrvujúca väčšina žije v nedostatku, ba aj v úpornej biede, krehne v handrách v tuhých mrazoch, umiera hladom, ak nenachádza zamestnanie, býva v pivniciach a plesnivých dierach?
Je teda potrebné zmieriť sa s týmto "božským" usporiadaním vecí?
Áno! Odpovedá rímsko-katolícka cirkev. Život náš v tomto "slzavom údolí" nie je nič iné než príprava na život večný, ktorý príde po smrti. A odporovať tomuto "božskému poriadku", neuznávať a zavrhovať ho - znamená negáciu objektívnej autority v sociálnej oblasti "keďže táto "negácia" by skončila "katastrofou sociálnej revolúcie..." hovorí výslovne pápežský nuncius Micara.

Teda "emancipácia ľudského rozumu a ľudskej vôle od všetkého, čo stojí nad človekom", čiže "negácia objektívnej autority
a) najskôr náboženskej
b) potom politickej a
c) napokon sociálnej,
je podľa názorov Vatikánu každá snaha po slobode, rovnosti a bratstve. Sú ňou všetky tie krásne myšlienky a ciele, pre ktoré umierali najlepší synovia sveta, skutoční spasitelia ľudstva, či už na krížoch, v arénach, na hraniciach, šibeniciach či v žalároch! Touto "negáciou" sú všetky snahy, pre ktoré utláčaní ľudia umierali na barikádach počas revolúcií alebo pri oslobodzovacích bojoch proti tyranom malým a veľkým. Sú teda zatratenia hodné všetky nádeje, ktorým sa tešia socialisti, že raz predsa len zmenia ten "božský svetový poriadok" na poriadok lepší, spravodlivejší, ľudskejší a že prídu raz časy lepšieho života
- nie až po smrti
- ale už na tomto svete každodennom, na tejto zemi, na ktorej doteraz biedia a trpia naši bratia a sestry, nepoznajúci doteraz radosti a šťastie života a odchádzajúci bránou smrti, nevediac kam...
"Starostlivo sa však vyvarujte falošných prorokov, ktorí prichádzajú k Vám v rúchu ovčom, ale vo vnútri sú vlci hltaví... Nie podlá slov, ale podlá skutkov ich spoznáte... pretože nie je strom dobrý, ktorý nesie ovocie zlé, ako nieje strom zlý, ktorý nesie ovocie dobré..." povedal Ježiš Nazaretský.

A ako tí pažraví vlci v rúchu ovčom, falošní proroci, hladkí a ľúbezní, s usmievavou tvárou prichádzajú k ľudu rímski cirkevníci:
"Buďte pokorní a trpezliví, vy chudobní - nereptajte - pretože čím väčšie utrpenie znášate tu na zemi, tým sladšia odmena vás čaká na nebesiach!
Len zverte svoje veci nám! Len my ti pomôžeme, človeče! O nič sa nestaraj! Nelám si hlavu, nemysli, len sa spoľahni na nás!
Hla, aká to obetavosť z našej strany! Všetky bremená, starosti za teba si vezmeme na svoje bedrá, zatiaľ čo ty, splniac takto vôľu božiu, môžeš právom očakávať, že dôjdeš do večnej blaženosti! Pretože čo oko nevidelo ani ucho nepočulo, to pripravil Boh tým, čo ho milujú.
A miluje Boha ten, čo nepočúva nás? Môže vojsť do kráľovstva nebeského niekto bez našej vôle? Neplatia vari o nás slová Ježišove: Čo rozviažete na zemi, bude rozviazané aj na nebi? Bojte sa Boha a vráťte sa k nám!
Vráťte sa opäť k "objektívnym autoritám najskôr náboženským, potom politickým a napokon sociálnym! Skloňte svoje šije pred autoritou rímskeho pápeža!
Poďte do našej láskyplnej náruče, ľudia - poďte odpočinúť v pokoji...!"

A títo vlci v rúchu baránkovom, žijúci v nádhere a blahobyte, holdujúci pýche priamo rúhavej, ľúbeznými úsmevmi zakrývajúc svoje dravčie zuby, obchádzajú medzi ľuďmi hľadajúc, koho by pohltili. A ak sa im nedarí - hneď začínajú v inej tónine:
"Aký je ten svet zlý! Aká nemravnosť je v ňom! Aký to hlboký rozklad modernej spoločnosti! Aký zmätok názorový! Och - beda, ľudstvo sa rúti do záhuby!"

A ako Jeremiáš nad zrúcaninami Jeruzalema horekujú veľadôstojní i prefíkaní sluhovia katolíckej cirkvi nad ľudstvom. Ale ich nárek je nárekom farizejov. Ich slzy slzami krokodílov. Nejde im o prospech ľudstva, ale len a len o ich vlastný prospech: o moc, peniaze, blahobyt a slávu svetskú. O všetko, čo mali a doteraz majú, avšak čo im nenávratne z rúk uniká!

Môže sa niekto čudovať, že bývalí cisári a králi vo svojich vyhnanstvách striedavo škrípu zubami i nariekajú? Že narieka šľachta? Fúrstenbergovci, Schwarzenbergovci, Lobkovicovci a ostatní dobrodincovia chudobných ľudí - ktorí stratili svoju moc, tituly i časť svojich majetkov! A ak sa nečudujeme náreku alebo bezmocnému hnevu týchto bývalých "objektívnych autorít v politickej oblasti", ako by sme sa mohli čudovať a nerozumieť náreku ich spojencov "objektívnych autorít v náboženskej oblasti", rímskeho pápeža, vysokých hierarchov a všetkých prelátov cirkvi rímsko-katolíckej?
Veď hierarchovia cirkvi, bývalé vrchnosti svetské i kapitalistické - všetci sa pozerajú na svet a udalosti v ňom z toho istého stanoviska, rovnakými očami: očami pánov, ktorým sa vzala moc. Očami šelmy, ktorej vylámali zuby a odrezali pazúry... Očami otrokára, vyhnanému vzbúrenými rabmi...
Ktorý človek, majúci hlavu naozaj na svojom mieste, by nevidel pravé príčiny tohto náreku! Len obmedzený rojko, tupý úbožiak môže nariekať s takouto spoločnosťou "objektívnych autorít v ohľade náboženskom, politickom a napokon sociálnom", pretože rovnako ako monarchovia, šľachta a katolícke kňažstvo nad "skazou" súčasného sveta nariekajú aj židovskí i kresťanskí vydriduchovia, kapitalisti, otrokári moderných čias, ktorých mešcom sa tak vynikajúco darilo a doteraz darí - kto by o tom pochyboval?
Avšak akými očami sa pozrieme na nárek i lákanie tejto spríbuznenej trojice my, pokrokoví ľudia, demokrati, slobodomyšlienkári a socialisti?
Očami našich predkov! Pretože nie podľa slov, ale podľa skutkov treba súdiť. Naši predkovia na svojej vlastnej koži najlepšie pocítili vládu tzv. "objektívnych autorít v ohľade náboženskom, politickom i sociálnom" a ich skúsenosti, nám názorne ukázali, koľko je pravdy na tvrdení tých, ktorí stále ľutujú "staré dobré časy", časy neobmedzenej vlády cirkvi a boháčov.
Nuž, zalistujme na chvíľu vo svetovej i domácej histórii, aby sme zistili, akýže to bol raj na zemi, keď "stáli nad človekom" cirkev a vrchnosť a ako radostne a šťastne doteraz žijeme za vlády kapitalizmu!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama