Jaroslav Motyčka - Utajovaná história cirkvi (9.časť - Akí sú tí myslitelia, ktorí sa orientujú k autorite rímskeho pápeža?)

30. listopadu 2009 v 12:17 |  Náboženský fanatizmus
Akí sú tí myslitelia, ktorí sa orientujú k autorite rímskeho pápeža?

Najznámejší z týchto "mysliteľov", ktorých sa na dôkaz svojich tvrdení dovoláva pápežský nuncius Micara, bol už celé roky pred svetovou vojnou - kráľ kráľov, cisár Viliam II. Tento krvavý poloidiot, aj keď bol hlavou protestantskej cirkvi, sa naozaj veľmi oddane skláňal pred rímskym pápežom, "admirálom loďstva kresťanských národov", ale konal tak z dôvodov ľahko pochopiteľných.
Bol monarchom "z božej milosti" a teokratický názor rímsko-katolíckej cirkvi dokonale zodpovedal jeho povahe. A ako inak by to aj mohlo byť, keď k jeho najobľúbenejším dielam patrila Bossuetova "Politique tirée de l'Ecriture sainte"? (Politika na základe Písma svätého). Nachádzal tu názory, ktoré akoby pochádzali z jeho vlastnej hlavy. A kto čítal jeho bombastické, odporné prejavy pred 1. svetovou vojnou a najmä počas vojny, akoby čítal výroky opakované zo spisu toho ortodoxného francúzskeho katolíka:
"Boh ustanovil kráľov ako svojich služobníkov a skrz nich panuje národom. Moc kráľovská je absolútna. Panovník nie je nikomu zodpovedný za svoje rozkazy. Je potrebné poslúchať panovníkov ako spravodlivosť samú. Sú Bohom a sú účastní istým spôsobom nezávislosti Božej. Ako v Bohu je zlúčená všetka dokonalosť, tak sa všetka moc jednotlivcov spája v osobe panovníkovej; keby Boh odvrátil svoju ruku, svet by upadol do ničoty; keby autorita prestala byť v kráľovstve, bol by najväčší zmätok. Pozorujte panovníka v kabinete: odtiaľ vychádzajú rozkazy, ktoré spájajú do spoločnej činnosti úradníkov a náčelníkov, provincie a armády. Pravý to obraz Boha, čo sedí na tróne na najvyššom mieste nebies, riadi beh sveta. Aj keby sa hriešnici snažili ukryť, svetlo Boha ich prenasleduje všade. Práve tak Boh dal panovníkovi moc odkryť najtajnejšie intrigy; má oči a ruky všade, vtáci nebeskí oznamujú mu, čo sa deje. Ba dostal od Boha na vykonávanie záležitostí aj prenikavý bystrozrak, ktorý predvída, čo sa stane. Ak vypátral intrigánov, jeho dlhé ruky chytia nepriateľa i v najvzdialenejších končinách sveta a vydolujú ich i z najhlbších útrob zeme; niet bezpečného úkrytu pred takouto mocou..." Dosť.
Aký teda div, že protestantský cisár, čítajúc takéto veci z pera katolíckeho autora, sa nijako nepozeral na kyslé tvare svojich pastorov, z väčšej časti aj tak polovičných kacírov a "orientoval" sa smerom k autorite rímskeho pápeža "objektívnej autorite náboženskej", pod ktorého záštitou vyslovované názory sú jemu vítanými tendenciami?
Treba snáď ďalšie vysvetlenie k tomu, prečo sa k autorite rímskeho pápeža "orientujú" všetci, ktorí po 1. svetovej vojne stratili "svoje" tróny, predikáty a privilégie? Potentáti "z božej milosti", despoti malí i veľkí? Vari nebol duchovný absolutizmus vankúšom absolutizmu svetského? Kde inde, ak nie u "admirála loďstva kresťanských národov" by mali hľadať záchranu, ak vôbec možno na ňu myslieť? Topiaci sa aj stebla chytá. A vari nie je skala Petrova ešte dosť pevná, aby sa na nej nemohlo prichytiť niekoľko trosečníkov, zmietajúcich sa v príboji ľudského pokroku, revolúcií, dvíhajúcich sa po 1. svetovej vojne?
Veď sa im odtiaľ podávala vždy pomocná ruka! Bol to predsa pápež Benedikt XV., ktorému mal začo ďakovať excisár Viliam: Veď na základe jeho zákroku nebol postavený pred svetový súd za svoje neľudské rozkazy a všetky strašné zverstvá, ktorých sa s jeho súhlasom dopúšťali jeho zdivočelí generáli a oficieri.
Nič o tom neviete? To vás v škole neučili?
Kto spôsobil smrť a utrpenie miliónov ľudí v celej Európe? Boli to cisári a pápeži! A neskôr to bol opäť Rím a jeho hierarchovia, budapeštiansky arcibiskup Czernoch, viedenský Piffi, pápežský nuncius pri bavorskej vláde kardinál Pacceli, biskupi a kňazi svetskí i radoví, ktorí aj v excisárovi Karlovi udržiavali naivné nádeje na znovuzískanie stratenej moci a stávali sa priamymi spoluvinníkmi jeho zúfalých pokusov o uchvátenie maďarského trónu!

Vznik ČSR v roku 1918 nebol jednoduchý a cirkev a šľachta robili všetko možné i nemožné preto, aby žiadne Československo nevzniklo! Kde by ste boli dnes Slováci?
A bol to zasa pápež i jeho verní, ktorí po Karlovej smrti prejavovali takú nežnú starostlivosť o jeho potomkov, aby im, niekoľkonásobným milionárom, vojnou zbedačení obyvatelia štátov, vzniknutých z bývalého Rakúska, priplácali na ich vynikajúci, blahobytný život!
Na to všetko ste už synovia a dcéry chudobných slovenských roľníkov, bezzemkov, námedzných robotníkov, drevorubačov, bírešov a butatótov zabudli? Znovu sa chcete a to dobrovoľne vrátiť pod cirkevné jarmo?

Áno. Títo stroskotanci 1. a 2. svetovej vojny plným právom môžu dávať najavo svoje presvedčenie svojou "orientáciou" k autorite rímskeho pápeža! Okrem nich sa smerom k rímskemu pápežovi "orientujú"
- aj ľudia unavení životom, zápasom a myslením. Ľudia predčasne zostarnutí, ktorí stratili silu,
- ľudia malej viery v pokrok, ktorí, uvedomujúc si relatívnosť všetkého okolo nás i v nás, blúdia v spleti tvoriacich sa nových vedeckých názorov.
- Ľudia, ktorí hľadajú čosi, čoho by sa zachytili a v tejto zúfalej snahe zameriavajú svoj neistý krok ku skale sv. Petra, z ktorej zaznieva lákavý spev Sirény o pokoji a mieri tichých nocí...
Každý, kto však aspoň trochu pozná históriu a skutočnosť vie, že tento spev vždy bol a i je falošný.

Z ostatných "mysliteľov", ktorí sa "orientujú" k rímskemu pápežovi, sú to predovšetkým tí, čo majú egoistický záujem na starom svetovom poriadku: bohatí bankári, kapitalisti všetkých druhov, všetkých vyznaní, židovských úžerníkov nevynímajúc, jednoducho všetci, čo akokoľvek špekulujú s ľudskou obmedzenosťou, trpezlivosťou a hlúposťou.
Okrem týchto praktických "mysliteľov", ktorých zmýšľame spočíva v podstate len v tom, že myslia iba na seba, "orientujú" sa na rímskeho pápeža aj naivní rojkovia, ktorí Kristovo kresťanstvo stotožňujú s katolíctvom, alebo estéti, ktorých oslepila honosná pompa katolíckych obradov, gotických i barokových kostolov, prítmie katedrál, hra farieb votívnych okien, blikanie tzv. večnej lampy, ktorých zmysly omamuje pach kadidla a purpury. Sú to umelci a "myslitelia" toho druhu, ktorí či už za peniaze alebo z vlastnej vôle slúžia záujmom cirkvi, sú to rôzni katolícki básnici, výtvarníci a hudobníci...
Okrem toho sa na rímskeho pápeža "orientujú" politickí karieristi. Ľudia bez svedomia a akýchkoľvek mravných zásad. Ľudia s filozofickým názorom lokaja Smerďakova, ktorí síce neveria "tým hlúpostiam", ktoré iným predkladajú, neriadia sa nimi, ale pre seba považujú za užitočné, aby sa nimi riadili druhí, najmä najširšie vrstvy ľudu... Auguri politiky - či už pôsobia priamo v stranách klerikálnych či iných...
No a koho ešte spomenúť?
Smerom k autorite rímskeho pápeža sa potom orientujú už len sviečkové baby a kostolníci (aj tí počítajú, čo im to vynesie!) a intelektuálne najzanedbanejšia chudoba miest i vidieka, teda tí tzv. blahoslavení chudobní duchom...
A táto pestrá skupina "mysliteľov", ako hovorí pápežský nuncius - Micara, "stále sa rozrastajúca", tá sa skutočne "orientuje" smerom k rímskemu pápežovi, schádza sa v jeho ovčinci, poslúcha jeho volanie, aby tak, ako kedysi, idúc za hviezdou do Betlehema, opäť zišli sa v maštali jedenkrát, ako legenda hovorí deťom, osol, pánboh a potentát, nuž všetci, čo predtým vládli svetom...

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama