Kennedyho vražda – agent FBI si spomína

7. prosince 2009 v 17:34 |  CIA, FBI, KGB.....
Pred pár dňami bolo 46. výročie atentátu na prezidenta Johna F. Kennedyho. Pre agenta FBI Jima Siberta znova čas, zamyslieť sa nad vlastnými zážitkami a pritom opatrne potvrdiť, čo medzi "konšpiračnými teoretikmi" už dlhšie cirkuluje. John F. Kennedy mal 46 rokov. Tento rok je práve tak dlho mŕtvy. 22. november je pre Jamesa W. Siberta stále dňom zamyslenia a spomienok na ten krutý atentát na prezidenta. Sibert, tento dnes 91-ročný ex-FBI agent, bol vtedy umiestnený v Marylande a spomína si ešte presne na to, čo sa stalo v tých hodinách a čo sám zažil. Nachádzal sa vtedy na Andrews Air Force Base a otrasený zobral správu o atentáte na vedomie, aby čakal na ďalšie pokyny. Spolu so svojim kolegom Francesom X. O'Neillom bol pri tom, keď bola rakva s mŕtvym prezidentom privezená k nemocnici Bethesda-Marine-Hospital. Obaja agenti sa mali zúčastniť autopsie a zostať pri mŕtvole, aby následne prevzali do opatery guľky, ktoré budú ešte nájdené v tele.
Kennedy bol prikrytý bielymi plachtami. Plachta, ktorá ležala na jeho hlave bola úplne napitá krvou. Keď bola odobratá, pozeral sa naň mŕtvy prezident s širokootvorenými zmeravenými očami. Sibert sa opatrne vyslovuje, keď vysvetľuje: »Ja neberiem teóriu jednej guľky a nepôjdem tak ďaleko aby som povedal, že neexistovalo sprisahanie.« Dobre, oficiálna oswaldovská teória sprisahania je už beztak v zmysle slova pod úroveň, pretože smrtiaca strela neprišla zozadu.
Jim Sibert sa pamätá presne, ako aj iní pôvodní svedkovia, na obrovské zranenia lebky. Mozog bol do veľkej miery zničený, zatiaľ čo neskôr boli do Washingtonského Národného archívu vpašované celkom iné snímky, ktoré z väčšej časti ukazovali úplne neporušený mozog.
Celkove muselo byť aj s mŕtvolou Kennedyho manipulované a to, keď mŕtvy prezident bol transportovaný z nemocnice Parkland Hospital do Nemocnice námorníctva v Bethesde. Tak vysvetľuje laboratórny technik Paul Kelly O'Connor, že telo pri príchode tam bolo naraz zahalené do inej plachty. Aj iné sprievodné okolnosti boli mysteriózne, napríklad prezencia druhého, prázdneho pohrebného voza, ktorý mal očividne zájsť ku hlavnému vchodu kliniky na odpútanie pozornosti.
Traja tajomní muži v civile dávali neskôr patológom počas autopsie cielené pokyny a pôsobili tak, že sú vybavení ďalekosiahlymi právomocami. Predovšetkým však stav mozgu svedčí o masívnej manipulácii. Aj Frances X. O'Neill si presne spomína na extrémne poškodenie orgánu. Ako vysvetľoval neskôr jednej vyšetrovacej komisii, nezostalo z neho veľa. Vedel ešte, ako lekári vyberali roztrieštený mozog z otvorenej hlavy a ukladali ho do bieleho skla. Čo potom bolo ukazované na snímkach v National Archives, bol celkom iný mozog. Len originál dokazoval, že Oswald nebol vrahom a že strela prišla z celkom iného smeru.
Sibert nechce o tom radšej ani rozmýšľať, nepýta sa na sprisahancov. Zdôrazňuje že nedisponoval žiadnymi možnosťami zistiť o tom viac: »Pozrite sa, to je niečo celkom iného - ja som v Bethesde vykonal celú svoju prácu.« A pretože na prípad vraždy nebol uplatnený žiadny Spolkový zákon, nemala FBI aj žiadnu jurisdikciu v tejto veci. Zaujímavé, ale tak vtedy vyzeralo zaradenie.
A čo nebolo nezvyčajné na tomto atentáte! Siebert si spomína ešte často na okamihy, keď lekári prezerali mŕtveho prezidenta: »V neskoršej fáze autopsie lokalizoval Dr. Humes otvor, ktorý sa javil ako strelný otvor pod ramenom a ležal cca 5 cm vpravo od strednej línie chrbtice« - to zaznamenal spolu s O'Neillom.
Sibert sa ráta k posledným, ešte žijúcim svedkom, ktorí videli Kennedyho mŕtvolu na vlastné oči. A každý, ktorý ho videl a ktorý úprimne zaobchádzal so sebou a s faktami, mohol len stále znova potvrdiť, že všetko to, čo Lyndonom B. Johnsonom iniciovaná Warrenova-Komisia predložila na vysvetlenie, veľmi konzekventne nezodpovedá pravde. Oficiálna sprisahanecká teória, presne tak aj desaťročia potom ten 9/11 Commission Report. História sa zrejme opakuje a lži nemajú až tak krátke nohy, pretože verejná dezinformačná mašinéria funguje tak ako predtým excelentne. Percentuálny podiel tých ľudí, ktorí sa nechcú viacej dať vodiť za nos je bohužiaľ ešte stále podivuhodne malý.

Andreas von Rétyi


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama