Niečo málo o štátnom bankrote

12. prosince 2009 v 4:30 |  FED, peňažné otroctvo
Prudké nárasty verejného dlhu v mnohých vyspelých ekonomikách za posledný rok otvorili tému, ktorá sa ešte pre pár rokmi zaznievala skôr v súvislosti s rozvojovými krajinami a investičnými dobrodružstvami v nich a na západe bola považovaná za sci-fi. Dnes však možnosť štátneho bankrotu zaujíma aj laikov.
Bankrot alebo default?
Default znamená neschopnosť dlžníka dostať svojím záväzkom. Bankrot nastane, keď sa táto situácia dostane oficiálnu podobu v rámci národného legálneho rámca. Keďže štáty sú najvyššie jednotky (-+ Lisabon), štátny bankrot nemá legálne dôsledky (na štát sa nedá uvaliť nútená správa).
Bankrot totálny, alebo čiastočný?
Štát môže vyhlásiť default len na určitý typ záväzkov (Rusko v roku 1998 vyhlásilo default len na GKO-OFZ dlhopisy, nie eurodlhopisy). Dlhopisy v domácej mene je možné "zbankrotovať" aj iným spôsobom - infláciou. Preto je väčšina štátnych dlhov po svete (hlavne tých voči zahraničiu, nie domácim subjektom) v dolároch či eurách.
Čo sa stane po defaulte?
Default prichádza postupne. Ako sa zhoršuje fiškálna situácia štátu, klesá rating jeho dlhopisov a investori požadujú stále vyšší rizikový príplatok. Seriózni investori sa postupne sťahujú a nahrádza ich krátkodobá špekulácia. V určitom bode štát prestane byť schopný vyplácať svoje záväzky.
Od toho momentu preň prakticky nie je možné získať prostriedky na finančných trhoch. Jediná možnosť je pôžička od MMF, ktorá ale prirodzene zo sebou nesie tvrdé a bolestivé reformné podmienky.
Dohoda s MMF väčšinou prichádza ešte pred samotným defaultom, aby sa predišlo jeho katastrofálnym dôsledkom. V posledných mesiacoch túto núdzovú záchranu dostalo Maďarsko a Lotyšsko. Prirodzene, pri defaulte reputácia štátu utrpí škrabance na mnoho rokov. Preto je prvoradou snahou (okrem získania núdzových prostriedkov na prevádzku) reštrukturalizovať dlh a presvedčiť investorov, že svoje peniaze uvidia. Najznámejší príklad štátneho defualtu je Argentína na prelome tisícročí. Jej neschopnosť splatiť 95 miliárd dolárov dlhu jej dodnes bráni získať prostriedky. Dnes dostáva úver len od Huga, za sociálnych 15% ročne. Prebiehajúce rokovania o výmene starého dlhu za nový (v pomere ca. 1:3 v neprospech dlžníkov) by mohli pomôcť uchádzať sa o pôžičky s úrokmi okolo 10-12%. (Západný štandard je 2-4%)
A kto sa teda chystá krachnúť?
Viem, že všetci ukazujú na USA, ale situácia nie je až taká jednoduchá. Jeden zo základných ukazovateľov zdravia je celkový štátny dlh. Dlh USA sa pohybuje niečo medzi 60-75% HDP (valia tie miliardy tak rýchlo, že nemá cenu to presne zisťovať...) a odhaduje sa, že v krátkej dobe dosiahne niekam k 90-100%, podobne ako napr. Veľká Británia. Nie je to nič príjemné, na druhej stranek také Japonsko má dlh 170% už nejaký ten piatok (vyšší má len Zimbabwe) a spokojne funguje ďalej a požičiava si za minimálne úroky. Naproti tomu Island mal v predvečer krízy dlh zľahka nad 20%...
K defaultu prispieva skôr okamžitá neschopnosť splácať záväzky, (spôsobené zväčša prudkým prepadom HDP a prípadne lokálnej meny), než dlhodobá akumulácia dlhu. Tá samozrejme nemôže pokračovať do nekonečna, avšak ak máme hľadať štáty, ktorým v blízkej dobe hrozí default, nebudú to USA ani UK, ale skôr Grécko, Dubaj či Pobaltie…

Vývoj dlhu USA
Dlh USA

spread
Dôvera investorov...?!

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama