Obama je celkom priemerný

19. prosince 2009 v 21:43 |  Barack Obama
- Obama je celkom priemerný
V interview pre časopis Spiegel hlavný hovorca amerických intelektuálov-konzervatívcov Charles Krauthammer hovorí o Nobelovej cene za mier, ktorá bola udelená Barackovi Obamovi, о prezidentových fiaskach a neúspechoch a taktiež o situácii v Organizácii spojených národov a svetovom spoločenstve.

Spiegel: Pán Krauthammer, čo dosiahla Nobelová komisia v Oslo, keď odmenila Obamu cenou za mier - preslávila ho, alebo odsúdila na neúspech celé jeho prezidentovanie?

Charles Krauthammer: Je to také smiešne. Absurdné. Tie ceny, ktoré dostali Kellogg a Briand, Le Duc Tho a Arafat, Rigoberta Menchú a nakoniec Obama, hovoria samy za seba. Pre Obamu to nie je príliš dobré, pretože jeho cena potvrdzuje stereotypy, ktoré vznikli okolo jeho osoby - že je celebrita-bublina.

- Prečo je to tak?

- Je to človek nekonečných sľubov. Kedysi bol obľúbený taký trocha hrubý vtip, že Brazília je krajina budúcnosti a navždy ňou zostane. Obama je taká istá Brazília spomdzi súčasných politikov. Je celkom očividné, že nič nedosiahol. A v USA sa stať hrdinom dňa pre piatich Nórov, ktorí sa pridržiavajú ľavicových názorov - to nie je celkom pozitívne z politického pohľadu.

- Je sotva rozumné obviňovať ho z toho, že ešte nedávno utŕžil neúspech s olympijskou žiadosťou USA a dnes dostal Nobelovu cenu za mier.

- Mal jednoducho povedať: "Je to veľmi príjemné, mimoriadne si cením toho gesto, ale zatiaľ som nedosiahol to, čo chcem dosiahnuť." Ale nie je to taký typ človeka, takého skutku nie je schopný.

- Mal sa teda zriecť ceny?

- Nikdy by to nespravil. Jeho prezidentovanie je celé iba o ňom. Len si spomeňte na prejav, s ktorým vystúpil v Berlíne. Je na tom čosi nehorázne, že kandidát na prezidenta USA vystupuje s prejavom v Berlíne. A tento prejav bol plný všetkých tých všeobecných klišé, ktorými nás kŕmi už deväť mesiacov.

- Prečo však Európania reagovali naňho tak pozitívne?

- Pretože Európa si z celkom pochopiteľných dôvodov v priebehu 60 rokov spokojne nažívala pod ochranou a taktiež pod nadvládou USA - tajnou alebo zjavnou, podľa toho z ktorého uhlu pohľadu sa na to pozrieme. Európanom sa páči sledovať, ako veľký chlapík slabne. Viete, Európa vládla svetu 400 alebo 500 rokov - až po samovraždu civilizácie, ku ktorej došlo počas dvoch svetových vojen. A potom sa objavila Amerika v roli svetového hegemóna a nemala už ani konkurentov, ani ťažké výzvy. Paradox spočíva v tom, že Amerika - to je jediná popredná veľmoc, ktorá sa nikdy neusilovala o hegemóniu na rozdiel od, napríklad, napoleonovského Francúzska. Američania od prírody nemajú imperiálne ambície, ale v konečnom dôsledku sme sa stali dominantným národom pre neprítomnosť konkurentov. Európa zmizla po Druhej svetovej vojne, Sovietsky zväz zmizol v roku 1991 a tak sme zostali sami. Pravdaže sa Európanom páči pozorovať to, ako chradne hegemón a Obama sa stal tým ideálnym človekom, ktorý sa do toho pustil.

- Možnože Európania jednoducho chcú vidieť inú Ameriku, Ameriku, ktorú znovu budú môcť obdivovať?

- Obdivovať? Len si spomeňte na vystúpenie Obamu na Generálnom zhromaždení OSN: "Ani jedna krajina nemôže a nemala by sa pokúšať dominovať nad inými krajinami." Pozriete sa na prvú polovicu tohto vyhlásenia: Ani jedna krajina nemôže dominovať nad inou. Ani osemročné dieťa nepovie čosi také, natoľko je to nezmyselné. A druhá polovica? Akási pubertálna utópia. Obama hovorí rečou banalít. Ale ponúka svetu vizuálny obraz oslabenej a skľúčenej Ameriky, je pripravený deliť sa o líderstvo, robiac to tak, ako by nekonal ani jeden prezident, ani jedna silná veľmoc. Predstavte si v roli hegemóna Rusov, Číňanov alebo Nemcov. Povedali by čosi také?

- Moc Ameriky sa vari nezmenšila?

- Vo vzťahu k čomu?

- Vo vzťahu k štátom, ktoré sú na vzostupe.

- Číňania sa rozvíjajú, Indov čaká ešte dlhá cesta. Ale som dosť starý a pamätám si koniec 80-tých rokov, "Vzlet a pád veľkých veľmocí" Paula Kennedyho a prevládajúci vtedy názor o tom, že Amerika prežíva úpadok a Japonsko je na vzostupe. Teraz je však moderné hovoriť o tоm, že Ameriku predbehnú Číňania. Ako aj v prípade paniky ohľadne Japonska, existuje tu množstvo príčin, kvôli ktorým k tomu nedojde.

Áno, časom americká hegemónia oslabne. Časom, ale nie teraz. V ekonomike máme dnes závažné problémy, nahromadil sa obrovský dlh, ktorý si nemôžeme dovoliť, ktorý môže znížiť kurz dolára a dokonca vyvolať hyperinfláciu. Ale to vôbec nie je nevyhnutné. Ak spravíme správne rozhodnutia, ak urobíme poriadok vo vlastnej ekonomike, môžeme odvrátiť ekonomický krach. Môžeme si vybrať: či chceme slabnúť a chradnúť, alebo chceme zostať silní.

- Naozaj si myslíte, že Obama schválne chce oslabiť Spojené štáty?

- Liberálne predstavy o Amerike spočívajú v tom, že musí byť menej arogantná. Menej jednosmerná a viac internacionalistická. Podľa Obamovho názoru sa Amerika musí zaradiť do kategórie krajín, kde vládne milý a príjemný internacionalizmus, kde svetové spoločenstvo, ktoré považujem za fikciu, spravuje samé seba prostredníctvom OSN.

- Je to nočná mora?

- Ešte horšie: je to celkom absurdné. Nemôžem si ani predstaviť, že existujú seriózni ľudia, ktorí v toto všetko veria. Ale myslím si, že Obama v to verí. Áno, Amerika sa môže ocitnúť v úpadku - ak sa rozhodneme najprv vyvolať krach našej ekonomiky a potom si zviazať ruky, podrobiť sa medzinárodným inštitúciám, ktoré sú na 90 percent zbytočné a na 10 percent škodlivé.

- Naozaj neexistuje žiadne percento užitočnosti?

- Nie. OSN je horšia ako živelná pohroma. OSN vytvára konflikty. Pozrite sa na neslávnu Radu pre ľudské práva OSN. Šíri normy a pravidlá, ktoré sú škodlivé, zamerané proti slobode a majú okrem iného antisemitský charakter. Svetu by bolo lepšie bez OSN.

- A Obama z vášho pohľadu…

- Obama sa stáva obyčajným. V priebehu svojho prezidentovania sa už premenil z takmer magickej charizmatickej osobnosti na priemerného politika. Celkom obyčajného. Rating popularity Obamu sa približne vyrovnal ratingom jeho predchodcov za rovnako dlhé obdobie prezidentovania. Niektorí už dokonca hovoria, že Obama skončil, pretože jeho plány v oblasti zdravotníctva narazili na prekážky. Ale chcem povedať, že títo ľudia sa mýlia. Prežije to, spraví niečo so zdravotníctvom, nepochybne. Urobí chybu, nejako ho rehabilitujú v politickom ohľade, ale nedokáže nič presadiť v oblasti klimatických zmien. Nestane sa tým veľkým reformátorom, za akého sa považuje. Bude len prezidentom podobným iným prezidentom - so svojimi úspechmi a zlyhaniami.

- Každý prezident, ktorý prichádza do Bieleho domu musí čeliť realite a sklamať voličov.

- Je to tak. Ale Obama je unikátny v tom, že je veľmi charizmatický politik - najneznámejší nováčik, akému sa kedy podarilo stať prezidentom USA. Nikto nevedel, kto je to Obama, objavil sa odnikiaľ, ale mal tak neuveriteľnú osobnosť, že sa mu dokonca podarilo dostať nad celou volebnou šarvátkou, potopiť Hillary, prevziať velenie v Demokratickej strane a stať sa prezidentom. Je to v skutku prípad, ktorý nemá obdoby: úplná nula, mladý bezvýznamný človek, ktorý nemal za sebou žiadne veľké úspechy, ani známych stúpencov, absolútne mediálne neznámy - sám sa stal tým, kým je.

Bola tam obrovská náklonnosť ľudu voči nemu, dokonca aj vo mne to v deň volieb vyvolalo pohnutie, hoci som hlasoval proti Obamovi a vystupoval proti nemu.

- A čo vás tak dojalo v ten deň?

- Bolo to záchranné vykúpenie pre krajinu, ktorá začala svoje dejiny hriechom otroctva. Táto krajina zažila tento slávny deň. Nemyslel som si, že sa dožijem dňa, keď zvolia prezidenta čiernej pleti.

Nebol to však môj kandidát. Bol by som radšej, keby prvý prezident - černoch bol človek, ktorý by mi bol blízky duchom, svojou ideológiou. Povedzme, Colin Powell (to ja som ho vyzýval kandidovať v roku 2000), alebo Condoleezza Rice. Ale keď mal Obama inauguráciu, bol som naozaj pyšný na to, že som Američan. Doteraz som pyšný na tento historickú úspech.

- Aké boli hlavné Obamove chyby?

- Neviem, či to treba nazývať chybou, ale tak to vyšlo, že je ľavicový liberál, a nie pravicový centrista, akým bol Bill Clinton. Zvyknem uvádzať takúto analógiu: u seba v Amerike začíname hru od stredu hracieho poľa а v Európe musia hrať od brány k bráne, prechádzajúc dlhšiu vzdialenosť. Vy máte komunistické strany, máte fašistické strany. My nič také nemáme, máme veľmi centristické strany.

A Obama nás chce odviesť ďalej od stredu poľa, ale pre Ameriku je to príliš ďaleko. Ihneď po svojom zvolení vystúpil v Kongrese a sľúbil radikálne prestavať základy americkej spoločnosti - vzdelávací systém, energetiku a zdravotníctvo. Všetko to by priblížilo Ameriku k sociálnej demokracii v európskom štýle. Ale to pre ňu nie je normálne.

- Aj napriek tomu však počas volebnej kampane sľúbil uskutočniť tieto reformy.

- Pochybujem o tom. Momentálne presadzuje reformu energetiky, ktorá obnáša prísnejšiu kontrolu nad emisiami. A počas kampane hovoril, že to vyvolá prudký rast komunálnych poplatkov. Pokiaľ ide o zdravotníctvo, tu Obama narazil na taký prudký odpor z toho dôvodu, že sľuboval reformu, ale realizuje radikálne prerobenie celého systému.

- Takže neočakával taký masívny odpor?

- Obama nesprávne pochopil svoje právomoci. Bol zvolený šesť týždňov po mimoriadne silnom finančnou krachu, aký sme nevideli už 60 rokov, po ôsmich rokoch vlády, ktorá krajinu unavila. Zvolili ho uprostred dvoch vojen, kvôli ktorým sa krajina postavila proti republikánskej vláde, ktorá nás do nich zatiahla. Zvolili ho, pretože jeho súperom bol celkom nekompetentný a nevhodný oponent John McCain. A aj napriek tomu ho Obama predbehol iba o 7 percent. Ale usúdil, že krajina mu poskytla neobmedzené právomoci a že sa môže pustiť do realizácie svojho sociálno-demokratického programu.

- Čiastočne problém s reformou zdravotníctva spočíva v neprítomnosti solidarity v americkom spôsobe myslenia. Môže prezident zmeniť svoju krajinu?

- Môže. Franklin D. Roosevelt to dokázal. Vtedy sme nemali štát všeobecného blahobytu, nemali sme starobné dôchodky, nemali sme poistenie nezamestnanosti. Kým neprišiel Roosevelt, táto krajina bola Divoký Západ. Áno, charakter Ameriky sa dá zmeniť.

- Ak je Obama natoľko radikálny, prečo je s ním tak nespokojné ľavicové krídlo Demokratickej strany?

- Boli sklamaní, pretože Obama ignoroval časť ich sociálneho programu, napríklad, v oblasti práv ľudí s netradičnou orientáciou. Pokračuje v niektorých smeroch Bushovej politiky, hoci pred tým ich odsudzoval - napríklad vo väznení teroristov bez súdu a vyšetrovania. Taktiež boli sklamaní z jeho rozsiahleho programu v oblasti vzdelávania a energetiky, kde nedosiahol žiadne úspechy.

- Ako sa predsa len Obamovi podarilo získať podporu republikánov pri realizácii reformy zdravotníctva?

- Musel pochopiť, že nutne potrebujeme reformu nášho nenormálneho systému s jeho zvártenými postupmi. USA míňajú 60 až 200 miliárd dolárov ročne na obhajobu v súdnych procesoch. Pracoval som ako lekár a viem, koľko peňazí míňame na "prepoisťovaciu medicínu" s jej prebytočnými analýzami a konzíliami. Všetci, s kým som pracoval, míňali množstvo času a peňazí na úplne zbytočné testy, diagnostiku a procedúry - len aby sa vyhli súdnym procesom. Demokrati to meniť nebudú. Keď sa Howarda Deana (predsedu Demokratickej strany USA, pozn. prekl.) opýtali prečo nie, čestne a otvorene povedal, že demokrati nechcú poštvať proti sebe súdnych advokátov, ktorí prispievajú strane obrovské sumy.

- Aké riešenie navrhujete vy?

- Donútil by som Američanov, aby platili daň o výške pol percenta zo svojej zdravotnej poistky a vytvoril špeciálny fond, z ktorého by sa hradili výdavky na medicínske chyby. To by umožnilo ušetriť stovky miliárd dolárov, ktoré sa dajú minúť na poistenie nepoistených osôb. A po druhé, zrušil by som nezmyselný zákaz kúpy zdravotného poistenia v inom štáte. Znižuje to konkurenciu a privádza k umelému zvyšovaniu ceny poistky.

- Ale je predsa potrebné aj znižovať výdavky na zdravotníctvo...

- Je to absolútne šialenstvo, že v Amerike zamestnanci dostávajú zdravotné poistenie od svojich zamestnávateľov a zároveň daňové úľavy na zdravotné poistenie od federálnej vlády. Spôsobuje to dieru v rozpočte o výške 250 miliárd dolárov ročne. Ak zdaňujete benefity na zdravotné poistenie, máte dosť prostriedkov na to, aby ste ich poskytli človeku na kúpu vlastnej poistky. Ak by sa zrealizovali aspoň tieto dve reformy, získali by sme východzie podmienky na vytvorenie v Amerike cenovo dostupného zdraveného poistenia.

Vyzerá to však, že cieľom demokratov je čosi iné. Vláda získava kontrolu nad systémom zdravotníctva sprostredkovane: nastoľuje tvrdé regulačné normy pre poisťovacie spoločnosti, poskytuje subsídia nepoisteným. Reforma takéhoto druhu tiež bude fungovať, ale menej efektívne. Kvôli neúnosne vysokým stratám v konečnom dôsledku budeme musieť prejsť na prídelový systém, taký ako majú Briti a Kanaďania. Iné východisko neexistuje. Ale Obama o tom nič nehovorí, pretože pojem "prídelový systém" je príliš nepopulárny.


- Pán Krauthammer, môže držiteľ Nobelovej ceny za mier posielať ďalšie vojská do Afganistanu?

- Pravdaže, prečo by aj nie. Táto cena môže mať dva protikladné následky. Môže mu poskytnúť podnet poslať tam viac vojsk. Vtedy ukáže vlastnému národu, že nie je hračkou v rukách piatich Nórov s ľavičiarskymi názormi. A môže mať aj efekt celkom opačný. Aby nestratil popularitu, ktorej sa zjavne teší v Európe, Obama si môže rozmyslieť zvyšovať početnosť vojsk v Afganistane. Myslím si, že impulzy, ktoré vychádzajú z týchto dvoch možností, sa navzájom neutralizujú. Nobelova cena podľa mňa nijako neovplyvní Obamovo rozhodnutie.

Zdroj: spiegel.de

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama