Stroj na výrobu bublín (2.časť)

4. ledna 2010 v 15:52 |  FED, peňažné otroctvo

Súčasný šéf GS - Lloyd Blankfein

Bublina 4 - cena ropy

S tým ako verejnosť odmietala vložiť svoje peniaze do čohokoľvek, čo pripomína papierové investície, Wall Steet potichu presunul kasíno do trhu s fyzickými komoditami, tovarom na ktorý sa dalo siahnuť. Pokles dolára, krach nehnuteľností a úverov spôsobil "útek ku komoditám". Ropné futures vyleteli dohora a ich cena narástla zo 60 dolárov v lete 2007 až na 147 dolárov v lete 2008.
Avšak všetko to bolo klamstvo. Krátkodobá ponuka ropy rástla a dopyt po rope sa znižoval. 6 mesiacov predtým ako cena dosiahla svoj vrchol, ponuka ropy sa zvýšila z 85,24 na 85,72 milióna barelov denne. Za rovnaké obdobie dopyt poklesol z 86,82 na 86,07 milióna barelov. V klasickom ponímaní rast ponuky a pokles dopytu má spôsobiť pokles ceny, opak však bol pravdou.
Čo teda spôsobilo prudký nárast ceny ropy? Rozhodne k tomu pomohol Goldman, hoci na trhu bolo aj množstvo iných hráčov. Hlavným dôvodom však bolo jednoznačne správanie najsilnejších trhových hráčov, ktorí zmenili pôvodne solídny trh na kasíno. Medzi rokmi 2003 a 2008 sa množstvo špekulatívneho kapitálu prúdiaceho do ropy zvýšilo z 13 mld. USD na 317 mld. USD, čo je nárast o 2300%. V roku 2008 sa barel zobchodoval asi 27 krát predtým ako bol fyzicky dodaný.
V roku 1936 kongres rozhodol, že na trhu komodít by nemalo byť viac špekulantov ako reálnych producentov a spotrebiteľov. Ak by sa to stalo, tak cena by nebola závislá od dopytu a ponuky, ale mohla by podliehať trhovej manipulácií. Vtedajší nový zákon oprávňoval CFTC, aby určila limity pri špekulatívnom obchodovaní. Ako výsledok tejto aktivity na trhu vládla harmónia po 50 rokov.
Všetko sa to zmenilo v roku 1991, kedy komoditná pobočka Goldmanu J. Aron požiadala CFTC o špeciálnu dohodu. A to bez toho, aby o tom ktokoľvek vedel. Farmári s veľkými zásobami úrody nie sú jediní, ktorí cez futures potrebujú hedgovať svoju produkciu, tvrdil J. Aron. Podobne sú na tom aj veľkí obchodníci s ropou, ktorí musia chrániť svoje pozície pred stratami. Bol to však úplný podvod, keďže zákon z roku 1936 vytvoril výrazný rozdiel medzi obchodníkmi, ktorí nakupovali reálne komodity a špekulantmi.
CFTC však argument zhltla a banka získala voľný pas, výnimku "Bona Fide Hedging" , čo umožňovalo stať sa Goldmanu fyzickým hedgerom a uniknúť tak všetkým obmedzeniam pre špekulantov. V nasledujúcich rokoch komisia potichu vydala ďalších 14 takýchto výnimiek. Teraz mohol Goldman a ostatné banky vtiahnuť do hry ďalších investorov, čo sa naplno prejavilo v roku 2008.
Vyzbrojený poloverejnou vládnou výnimkou, Goldman sa stal hlavným dizajnérom veľkého komoditného kasína. Vytvoril si vlastný Goldman Commodities Index, ktorý bol zameraný najmä na ropu, a na tento index začalo stávkovať množstvo poisťovní a iných inštitucionálnych investorov, ktorí mali záujem dlhodobé stávky na komodity. To bolo v poriadku až na pár vecí. Inštitucionálni investori sú prevažne dlhí investori a môžu stávkovať iba na rast, preto cena komodít začala prudko rásť. Do leta 2008 špekulanti nakúpili vo forme futures viac ako 1,1 mld. barelov ropy, čo je viac ako všetky americké zásoby ropných produktov a tak sa opäť zopakovala bublina akcií a trhu nehnuteľností, keď Wall Street predával fantáziu budúcej neobmedzenej ceny aktív.
Opäť však melón dopadol na chodník a spôsobil masívnu stratu bohatstva, keď cena ropy prepadla z úrovne 147 na 33 USD. Najväčší tratci boli opäť bežní ľudia, keď iba v penzijných fondoch investovali do komodít viac ako 1,1 mld. USD. Hra sa však netýkala iba komodít, rastúce ceny potravín viedli ku katastrofálnym hladomorom po celej planéte. A teraz cena ropy opäť rastie, keď vzrástla o viac ako 50% od svojich miním. Problémom však opäť nie je dopyt a ponuka, keďže ponuka je najväčšia za posledných 20 rokov a dopyt dosahuje 10-ročné minimá. Cena však stále rastie.

Bublina 5 - podvodná pomoc

Po tom, ako praskla bublina na komoditnom trhu a svet sa dostal do hlbokej depresie, tak už nebolo možné vytvoriť žiadnu novú finančnú bublinu. Jediný voľný nestrážený a naivný kapitál ktorý bol k dispozícií boli peniaze daňových poplatníkov. A práve pri najväčšej vládnej pomoci alebo záchrane v histórií začal Goldman ukazovať svoje svaly.
Bývalý šéf GS a minister financií Hank Paulson v Bielom dome
Všetko to začalo minulý september, kedy vtedajší minister financií Paulson (bývalý šéf Goldmanu) urobil sériu obrovských rozhodnutí. Prvou je, že bez akejkoľvek záchrany nechal skrachovať najväčšieho konkurenta GS, firmu Lehman Brothers. Hneď na druhý deň zachránil AIG s 85 mld. dolárov, z čoho sa 13 mld. okamžite vyplatilo Goldmanu, čím dostal plne zaplatené za svoje stávky. (V porovnaní robotníci Chrysleru budú šťastní, ako dostanú 50 centov za každý dolár, ktorý im firma dlží). Hneď po AIG Paulson oznámil federálnu záchranu finančného sektora v objeme 700 mld. USD (TARP) a jeho vedením poveril bývalého vedúceho pracovníka Goldmanu. Na to, aby mohol Goldman získať prístup k týmto fondom, tak sa musel zmeniť z investičnej banky na bankový holding, čím sa mu otvorila galaxia možností prístupu k vládnym dotáciám. Okrem tohto konca marca FED rozdal alebo garantoval finančným inštitúciám 8,7 bilióna dolárov, avšak vďaka nejaským zákonom a nemožnosti auditu, ostávajú prijímatelia týchto financií utajení.
Zmenou na bankový holding Goldman získal ďalšiu výhodu - jeho primárnym dohľadným orgánom sa stal NY Fed, na čele ktorého stál spolupredseda Goldmanu Stephen Friedman. GS mal tak byť kontrolovaný jeho vlastným predsedom. Aby sa odstránil tento rozpor v zákone o konflikte záujmov, tak ministerstvo financií udelilo výnimku pre Friedmana, ktorý pri zmene banky na holding dostal právo odkúpiť 52,000 nových akcií Goldmanu, čím sa stal bohatším o 3 mil. USD. Friedman v máji odstúpil, avšak na jeho miesto prišiel opäť bývalý vedúci pracovník Goldmanu. Výsledok je jednoduchý, všetky aktivity vlády smerovali k záchrane a zlepšeniu postavenia GS.
Bonbónikom na záver je fakt, že po všetkých vzniknutých bublinách a vymazania obrovské množstva bohatstva, manipulácií cien komodít a následného svetového strádania a zabezpečenia Goldmanu desiatkami miliárd peňazí daňových poplatníkov, Goldman napríklad v roku 2008 zaplatil americkej vláde na daniach len 14 miliónov dolárov. Banka zaplatila na daniach iba 14 miliónov dolárov, pričom na bonusoch a odmenách vyplatila vyše 10 mld. USD a jej ročný zisk dosiahlo 2 mld. USD.
Ako je to možné? Nízke dane sú dôsledkom "geografického rozvrstvenia príjmov", čo je v podstate medzera v zákone o korporátnych daniach, kedy si firma môže presúvať príjmy medzi svojimi medzinárodnými pobočkami až do offshorových krajín a nakoniec sa môže úplne vyhnúť plateniu daní. Podľa reportu GAO až 2/3 amerických firiem v rokoch 1998-2005 neplatili žiadne dane.

Bublina 6 - globálne otepľovanie

Do mesta dorazila nová hra, miesto CDO a komoditných futures, sa pozornosť Goldmanu začala sústrediť na uhlíkové emisie. Jedná sa o rastúci niekoľko biliónový trh, ktorý zatiaľ ešte neexistuje ale s pomocou 4,45 miliónového daru Demokratickej strane sa pravdepodobne už čoskoro stane realitou. Vláda pripravuje zákon, ktorý sa nazýva "cap-and-trade" a umožní vznik novej komoditnej bubliny pod názvom environmentálneho plánu.
Funguje to takto: ak sa schváli zákon, tak každý emitent CO2 dostane limit na svoju produkciu. Ak však výrobca presiahne tento limit, tak bude musieť ísť na trh a kúpiť si voľné emisie. Tieto emisie by mali v prvých rokoch hodnotu niekoľko stoviek miliárd až biliónov dolárov. Limit na emisiu sa však bude postupne znižovať, čo znamená, že voľné emisie budú čoraz vzácnejšie. Vytvorí sa tak nový komoditný trh, ktorý má takmer garantovanú rastúcu cenu. Goldman chce tento zákon, a minulý rok vynaložil na jeho podporu pri lobbingu 3,5 mil.dolárov.
Bývalý šéf Goldmanu Hank Paulson osobne pomáhal pri tvorbe bankovej politiky životného prostredia, čo je veľmi zvláštne pre firmu, ktorá vo všeobecnosti odsudzuje reguláciu. Banka sa rovnako začala angažovať v investíciách do veternej energie a iných obnoviteľných zdrojov, čo budú výborné investície v prípade prechodu vlády na "zelenú energiu". Okrem toho banka kúpila 10% Chicago Climate Exchage, na ktorej by sa mali emisie obchodovať.
Vyvstáva však otázka, ak bude zákon schválený, nie je to dobre pre nás všetkých, keďže budeme zachránení od globálneho otepľovania? Možno áno, avšak celý program cap-and-trade je vlastne iba daňovým zaťažením pre výrobcov plynúcich do súkromných rúk. Miesto toho, aby vláda jednoducho stanovila daň na produkciu CO2, tak tento model umožní opäť bankám z Wall Street zmeniť nový trh na bublinu a inkasovať dane do súkromných rúk. Je to horšie ako vládna pomoc bankám; takto im umožní získavať peniaze od daňových poplatníkov ešte predtým ako ich vyzbiera. Wall Street sa tak stane miestom výberu daní.
Ak nebude schválený cap-and-trade tak bude čoskoro schválený iný zákon, pointa však bude rovnaká. Zaplaviť systém toxickými úvermi a predátorským dlhom, pričom profitovať budú najmä noví výkonní šéfovia na úkor peňazí daňových poplatníkov. Amerika už nie je prosperujúcou demokraciou, ale stala sa gangsterským štátom s gangsterskou ekonomikou a dokonca sa nedá dôverovať už ani trhovým cenám, keď v každom zaplatenom dolári sú skryté dane. Možno tomu nemôžeme zabrániť, ale aspoň vieme, kam to smeruje.
Poznámka (autora)
Obrovská moc bankovej oligarchie, ktorú ešte podrobnejšie rozoberieme v ďalšom komentári, je však len následkom chybných politických rozhodnutí. Posadnutosť vlád krátkodobo stimulovať ekonomiku cez expanzívnu fiškálnu a najmä cez expanzívnu monetárnu politiku dala bankám obrovské zdroje voľných a lacných peňazí.
A keďže ich primárnym cieľom je vidina zisku, tak snaha tieto peniaze čo najlepšie zhodnotiť, viedla k obrovským bublinám na úkor samotných obyvateľov. Tým sa expanzívna monetárna politika v systéme parciálneho rezervného bankovníctva mení na zabijaka ekonomického rastu a bezbrehého okrádania strednej triedy. Preto každá hospodárska politika založená na nezdravých princípoch bude mať dopredu nepredvídateľné avšak vždy katastrofické následky.
Tie najhoršie vidíme pri tom, ako banková oligarchia prerástla do politickýchštruktúr.A presne v tejto politike sa neustále pokračuje a nie je preto pochýb o tom, že na trhu opäť vznikajú nové bubliny, ktoré odrážajú obrovský nesúlad medzi fundamentmi a cenami aktív.
Posledný rast akciových trhov tak nie je spôsobený globálnou obnovouekonomického prostredia, ale nalievaním obrovskej masy nových peňazí z centrálnych bánk do komerčných bánk, ktoré opäť otvárajú kasíno hry na nekonečný rast finančných aktív.
A to je hra, ktorej by sme sa mali všetci vyvarovať, presne tak, ako nám ukázal tento komentár. Pri finančných bublinách ceny aktív strácajú akýkoľvek vzťah k reálnym fundamentom, avšak predávať takéto finančné aktíva pri ich raste by bolo naivné. Nemenej naivné je veriť ich rastu nepodloženom realitou. Preto jedinou a silne profitabilnou stratégiou, je mať pred očami rastúcu bublinu, a trpezlivo čakať na akýkoľvek náznak jej prasknutia. Môže to byť zastavenie expanzívne monetárnej politiky z akéhokoľvek dôvodu,môže ísť o nárast nedôvery na finančných trhoch napríklad z dôvodu krachu kľúčovej banky alebo krajiny alebo iný dopredu len ťažko predikovateľný fakt, ktorý dokáže spraviť dieru do nafukujúcej sa bubliny.

Oči treba mať otvorené a myseľ uvoľnenú, lebo už čoskoro príde k novým obrovským príležitostiam, ktoré by sme nechceli prepásť...

Autor: Ronald Ižip, autor je analytik akciovej spoločnosti CI Komodity

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama