USA - koniec superveľmoci

17. února 2010 v 3:22 |  Ostatné videa a články


- USA - koniec superveľmoci
Cedric Moon, korešpondent RT:
Dnes je s nami spisovateľ Dilip Hiro, autor knihy After Empire: The Birth of Multipolar World. Reč bude o ústupe amerického vplyvu vo svete a vnútri Spojených štátov. Pán Hiro, spomínali ste jeden zaujímavý rozhovor prezidenta Busha a prezidenta Putina v roku 2008. Povedzte nám o tom niečo bližšie.

Dilip Hiro, autor knihy After Empire: The Birth of Multipolar World:
Presne tak. Vieme, že Amerika bola po rozpade Sovietskeho zväzu v decembri 1991 jedinou superveľmocou. Myslím si ale, že dosiahla konkrétny bod a potom nastal pokles dole. Samozrejme, úpadok nastal po vpáde do Iraku, ale nielen v súvislosti s ním. Sú to osobitné udalosti, napríklad pád Berlínskeho múru 9. decembra 1989.

Pokles americkej vojenskej moci sa začal dátumom, ktorý sa dá ľahko zapamätať. Dňa 8.8. 2008. Prečo? Pretože v tento deň sa gruzínsky prezident rozhodol vrátiť pomocou vojenskej sily naspäť separatistickú provinciu Južné Osetsko. Prikázal bombardovať hlavné mesto Južného Osetska a, samozrejme, Rusi zareagovali dosť tvrdým spôsobom.

Keď sa to stalo prezident Bush bol v Pekingu. Povedal vtedy: "Agresia a zastrašovanie nie sú prijateľné metódy vedenia zahraničnej politiky v 21. storočí." To sú slová Georgea Busha. Neskôr sa novinári spýtali premiéra Putina: "Tlačíte na pílu" ? Putin im na to odpovedal: "A ako ste si predstavovali, že zareagujeme? Katapultovaním? Udreli sme agresora priamo, ako to predpisujú všetky vojenské učebnice".
Bush vyriekol tieto slová, ale nevyslal ani jedného vojaka, aby pomohol gruzínskemu prezidentovi vrátiť mu nepokojný región.


Cedric Moon:
Teda, takto sa to všetko začalo. Hovoríme o úpadku - úpadku USA a americkej moci. Hovoríme o úpadku Ameriky v mnohých významoch. Konkretizujete, prosím, čo sa tu má na mysli?

Dilip Hiro:
Presne tak. Podľa môjho názoru moc má 4 rozmery. Vojenská moc. Ekonomická moc - sem patrí priemysel, informačné technológie a ostatné. Okrem toho, samozrejme, existuje politicko-diplomatická moc. Plus "mäkká sila" (soft power) - spoločensko-kultúrna moc.

Keď 15. septembra 2008 zbankrotoval Lehman Brothers, bola to porážka reaganovského kapitalizmu. Existuje niekoľko typov kapitalizmu. Európsky kapitalizmus sa od reaganovského líši a reaganovský sa líši od štátne orientovaného čínskeho kapitalizmu.

Tento reaganovský kapitalizmus skrachoval 15. septembra 2008. Aby nenastala veľká hospodárska kríza, Bushova administratíva sa rozhodla prijať socialistické opatrenia, za ktoré sa prvý zasadzoval britský ekonóm John Maynard Keynes. Potom nastal prechod k politickej a diplomatickej situácii. Ekonomika je vždy štartovacím základom. Najskôr sa buduje ekonomická moc, potom prechádza do politicko-sociálnej moci, ale nie hneď, až o nejaký čas. Možno to pozorovať na príklade s Čínou. V minulom roku ich HDP narástla viac ako o 9 percent. Tento rok čakajú zvýšenie o 11 percent. Teda vyvádzajú svet z recesie - teda práca, ktorú predtým robili Spojené štáty americké.

Keď v roku 1981 prišiel k moci Reagan, pustil sa do deregulácie. V 30. rokoch za Roosveltovej éry boli prijaté opatrenia na kontrolu ekonomík voľného trhu. Aj vtedy sa vymkli spod kontroly a došlo ku krachu na Wall Street v roku 1939. Hospodárska kríza, 25 percent nezamestnaných, atď. Všetko bolo upravované tzv. "socialistickými opatreniami".

Tieto opatrenia stále platili, kým nenastúpil Reagan a nezačal oslabovať regulovanie. Tento proces pokračoval aj za prezidenta Clintona. Práve vtedy prestal platiť Glass Steagal Act, t. j. zákon prijatý v roku 1933. Zákon bral do úvahy rozdelenie investičných a depozitných funkcií bánk. Zákon prestal platiť a veľké banky si mohli brať peniaze, moje peniaze, tvoje peniaze a platiť nimi na akciovom trhu. Práve preto došlo ku kríze. Vytvárali sa umelé peniaze. Faktom je, že v systéme bolo v obehu štvornásobne viac peňazí, lebo banky vytvorili trikrát viac cenných papierov ako skutočných peňazí. V tom spočíval neúspech ekonomiky voľného trhu.

Cedric Moon:
A čo diplomacia? Znižuje sa vo svete aj diplomatický vplyv USA?


Dilip Hiro:
Myslím, že existujú veľmi dobré príklady, veľmi dôležité faktory, napr. klimatické zmeny. Keďže Texasan bol naftový magnát, odmietol priznať, že príčinou klimatických zmien je ľudská činnosť. Preto sa o tom dlho nehovorilo, hájili sa záujmy ropnej spoločnosti, plynovej spoločnosti. Teraz odišiel, na poste je o niečo rozumnejší človek. Je trochu otvorenejší. A on uznal, že máme problém.

Čo však tento človek robí po príchode do Kodane? Pozornosť odpútava smerom k Číne. A to všetko preto, že prezident Obama vie, že nedostane 60 percent v Senáte. Akýkoľvek podobný rozhovor totiž musí prejsť Senátom. Nemôže im predsa vynadať a povedať "Hej, počkajte! Som otvorený všetkému novému, lebo mám IQ 192. Situácia sa zmenila. Som tomu otvorený!" Všetko to musí prejsť cez Senát a tam mu to neprejde. Preto si nájde ospravedlnenie - hovorí, ani Číňania sa nepripoja. Ak povie Číňanom, aby niečo podnikli, čo im môže ponúknuť výmenou? Absolútne nič. Preto hovorí - "Pozrite, akí sú Číňania zlí a my čo s tým máme spoločné?"

Teda ako druhý znečisťovateľ vo svete , takmer taký ako Čína, Amerika je diplomatickým outsiderom, neschopným pôsobiť v úlohe lídra, ísť príkladom.


Cedric Moon:
Pohovorme si teraz niečo o vojenskej stránke otázky. Povedali ste, že vojenská moc USA môže klesnúť.

Dilip Hiro:
Doktrína Pentagónu bola vždy takáto: ak s niekým bojujete, použite proti nemu maximálnu vojenskú silu. Táto doktrína sa veľmi dobre zavádzala do života vo vojne v Perzskom zálive v roku 1991. Bolo tam vyslaných veľa vojakov. Zodpovedal za to generál Powell.

A čo sa deje teraz? Teraz prebieha asymetrická vojna. Objavili sa amatérske výbušniny. Vnášajú chaos do vojenskej moci superveľmocí. Všetko sa začal v Iraku a teraz pokračuje v Afganistane. Každý deň dochádza k výbuchom. Nepriama vojna.

Po druhé, Číňania. Číňania vedia, že v najbližších desiatich, dvadsiatich, tridsiatich rokoch sa nemôžu s Pentagónom rovnať v oblasti technologického vybavenia. Preto svoju pozornosť upriamili smerom ku kybernetickým vojnám. Len čo sa dosiahne kontrola počítačového systému, môže sa zničiť vodné a elektrické zásobovanie. Nič nedokáže fungovať.

Takže Číňania nehovoria "budeme mať sto tankov, ale máme stodva tankov. Nie, samozrejme aj tanky sú potrebné. Ale finálny zápas sa bude viesť na úrovni kybernetických vojen.


Cedric Moon:
Posledný rozmer vplyvu USA, je, ako ste povedali, "mäkká sila", spoločenský vplyv. Aj on sa znižuje?
Dilip Hiro:

Ľudia teraz majú výber, aký v minulosti nemali. A to, čo počujeme, aké sú správy, ako sa podávajú, akým spôsobom sa dotýkajú našich uší a očí, to všetko je veľmi dôležité. Veď konkrétne na základe správ sa rozhodujeme, čo je dobré a čo zlé. Ak existujú televízne stanice okrem CNN a BBC, znamená to, že moc Ameriky a anglojazyčného sveta slabne. A to sa naozaj deje.

Už len fakt, že tu teraz sedím a debatujeme na ruskej globálnej stanici po anglicky, je toho dôkazom.


Zdroj: RT, autor: Cedric Moon

© Autorské práva na preklad tohto textu patria vydavateľstvu Sergeja Chelemendika Slovanský dom, ktoré prevádzkuje stránku chelemendik.sk

Aby ste sa vyhli konfliktu v súvislosti s autorskými právami, prosíme všetkých, ktorí preberajú tento text, nemazať toho varovanie na konci každého článku.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama